BRATISLAVA. Vplyv prác, ktoré pripravujú a údajne sčasti aj začali na svojom úseku Dunaja Rakúšania, na našu časť rieky sa zatiaľ nedá určiť. Povedal to Pavel Virág zo Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Doterajšie analýzy nepotvrdili ohrozenie pitnej vody. Dôležité podľa Virága bude, ako sa zmení množstvo splavenín v rieke, to potom môže ovplyvniť aj kvalitu vody v Bratislave.
Informácie o možnom zhoršení vody, vrátane pitnej, sa objavili v slovenských médiách v súvislosti s projektom na úpravu Dunaja na východ od Viedne.
Rakúska strana sa vyjadrila, že práce sa ešte nespustili a projekt sa prerokováva. Virág však tvrdí, že k erózii brehov na rakúskom úseku Dunaja došlo.
Môže sa zvýšiť dno rieky
Projekt počíta aj s odstraňovaním brehových opevnení a sprietočňovaním ramien, čo by malo za následok odplavovanie štrkopieskov a kalov z brehov a ramien. Prírodné sedimenty a kal, ktoré sa eróziou dostali do rakúskej časti rieky, sa tak dostávajú k nám.
„Rakúska strana v niektorých úsekoch koryta odstránila kamenné brehové opevnenia, teda materiál, ktorý stabilizuje tvar koryta a bráni odplavovaniu brehu," hovorí Virág.
Štrkopiesky sú síce sedimenty prírodného charakteru, ale ich odplavovanie a ukladanie na slovenskom úseku Dunaja môže mať negatívny dosah na zvyšovanie dna toku.
To sa môže prejaviť potrebou mechanickej úpravy dna, aby bol zabezpečený potrebný prietok a požadovaná hĺbka a šírka plavebnej dráhy. „Ak sa uložia sedimenty v plavebnej dráhe, budeme ich musieť odbagrovať," hovorí Virág.
Tieto práce by sa museli financovať zo štátneho rozpočtu a to môže byť v dnešných podmienkach komplikované. Kaly naopak môžu mať priamy vplyv aj na kvalitu podzemných vôd. „Ukladajú sa hlavne v zdrži Hrušov a majú nepriaznivý vplyv na zníženie filtrácie do podzemných vôd," povedal Virág.
Doterajšie analýzy zatiaľ nič také nepotvrdili. To isté tvrdia aj vodárne, ktoré kvalitu pitnej vody priebežne sledujú. Podľa nich je stále na vysokej úrovni. „Zatiaľ sme nezaznamenali zníženie priesakov podzemných vôd do našich vodných zdrojov," hovorí Zenon Mikle, hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.
Situácia nie je nová
Problém zanášania tu je, či Rakúšania Dunaj upravujú alebo nie. „Už od spustenia vodného diela Hrušovská zdrž je zanášanie zjavné, je to tak už 17 rokov. Je to trend," povedal Mikle.
Zmeny v dne Dunaja i Hrušovskej zdrže monitoruje vodohospodársky podnik pravidelne. „Ale na to, aby mohli vplyv prác Rakúšanov posúdiť, musíme si počkať na výsledky meraní. Nie je možné robiť závery na základe domnienok," povedal Virág. Výsledky meraní vodohospodárov by mali byť do konca mesiaca.
