BRATISLAVA. Napojenie nie je možné ani z diaľnice.
Podľa riaditeľa mestského investora pamiatkovej obnovy - Paming Jozefa Hrabinu sú v lokalite len pohraničiarske cesty a obslužné komunikácie, ktoré neboli budované na "normálnu" cestu autom. "Máme ale prísľub, že ak bude spracovaný dopravný projekt, mohli by sme zákazovú značku posunúť až za odbočku na cintorín," povedal Hrabina. Pôvodná odbočka bola totiž zavezená skládkou.
Podľa neho je problematický aj posledný približne 50-metrový úsek cesty. Pozemky sú súkromné, nepatria mestu. Keďže ide o poľnú cestu, v prípade dažďov sa pre blato ťažko tadiaľ ľudia dostávajú. "Ak sa podarí vyriešiť zákazová značka, chceli by sme vstúpiť do rokovaní s vlastníkmi pozemkov," uviedol Hrabina. Dohodnúť by sa podľa neho chceli na riešení tak, aby mohli prístupovú cestu aspoň čiastočne spevniť.
Vojenský cintorín otvorili pre verejnosť koncom apríla po viac ako štyroch rokoch rekonštrukcie. Obnova posledného miesta odpočinku 331 vojakov stála okolo 614-tisíc €. Prvé práce spojené s rekonštrukciou začal Paming v roku 2005. Išlo prevažne o dendrologický prieskum, prvé výruby a náhradnú výsadbu či vypracovanie konkrétneho projektu. V ďalších rokoch boli kompletne obnovené hrobové miesta a základy márnice v južnej časti cintorína, pribudli chodníky a plot. Cez týždeň je cintorín otvorený od 14:00 do 21:00, cez víkend od 10:00. Doteraz ho navštívilo viac ako štyritisíc návštevníkov.
Vojenský cintorín vznikol počas I. svetovej vojny ako doplnok vojenského lazaretu, kde ležali zväčša ťažko ranení vojaci Rakúsko-Uhorskej monarchie, ale aj iní vojaci bojujúcich strán. Od roku 1916 tu boli pochovávaní vojaci, ktorí zomreli v Posádkovej nemocnici Bratislava alebo Divíznej nemocnici. Vojenský cintorín bol podľa dostupných materiálov dokončený pravdepodobne okolo roku 1922, v správe ho malo Posádkové veliteľstvo Bratislava. Na cintoríne je v samostatných hroboch pochovaných 331 vojakov, z toho okolo 100 sa nepodarilo identifikovať. Pochovaní vojaci boli deviatich rôznych národností, v šiestich prípadoch sa však národnosť nepodarilo identifikovať. Najviac vojakov - 122 - bolo česko-slovenskej národnosti. Ležia tu však aj Maďari, Juhoslovania, Rumuni, Rakúšania, Rusi, Taliani, Poliaci a Nemci.
