SME
Pondelok, 10. máj, 2021 | Meniny má ViktóriaKrížovkyKrížovky

Kaftany a klobúky sa z mesta vytratili

V nedeľu budú mať židovské pamiatky Deň otvorených dverí. Synagóga na Heydukovej, mauzóleum Chatama Sofera a múzeum židovskej kultúry bude otvorené zadarmo. Kým pred sto rokmi sa k židovstvu v Bratislave hlásilo 15-tisíc ľudí, dnes už židov v meste nevidn

Židovská ulica s obchodíkmi.Židovská ulica s obchodíkmi. (Zdroj: FOTO – VYDAVATEĽSTVO PT)

o.

STARÉ MESTO. Úzke ošarpané uličky s bradatými mužmi v dlhých kaftanoch, ruch a plné starinárstva. Niečo, čo si mladšia generácia už nevie predstaviť. Hlavne nie v Bratislave. Sloboda, s akou sa do mesta dnes vracajú jeho kedysi tradiční obyvatelia - mix národností a vierovyznaní, židovskú komunitu už veľmi nezasiahla. Dnes ju v Bratislave takmer nevidno.

Kaftany a klobúky zmizli

Komunita Židov si žila svojím životom v meste storočia a bola samozrejmosťou. „Pred druhou svetovou vojnou bolo v Bratislave asi 12 percent Židov, čo bola dosť početná komunita - asi 15-tisíc ľudí. Bola to mestotvorná a kultúrnotvorná skupina," hovorí etnológ a predseda židovskej náboženskej obce v Bratislave Peter Salner.

V Prešporku žili prví Židia zrejme už v 11. storočí. V roku 1527 kráľovská vdova Mária nariadila, aby sa Židia z mesta vysťahovali (mali spôsobiť úžerami chudobu obyvateľov), v roku 1599 sa teda začali usádzať v Podhradí. Židovská komunita storočiami rástla, ale zrovnoprávnenie s ostatnými obyvateľmi prišlo až v roku 1848.

„Táto komunita bola v Bratislave veľmi diferencovaná. Aj keď väčšina bola ortodoxná, so všetkým, čo dnes ľudia vnímajú ako exotiku - kaftany, klobúky, brady. No a to zmizlo v podstate bez stopy. Väčšina počas holokaustu, tých pár, čo prežilo, sa vysťahovalo, keď zistili, kam vývoj na Slovensku smeruje," hovorí Salner. Ďalšia veľká skupina sa vysťahovala do tvoriaceho sa Izraela. Ostali prevažne sekularizovaní Židia.

Posledný úder

Salner hovorí, že krásna židovská medzivojnová Bratislava je neúplný obraz. „Tvorili ho vo veľkej miere ľudia, ktorí nepatrili k väčšine židovskej komunity. Vypadávajú nám z toho asi tri štvrtiny všetkého - ortodoxní veriaci, sionisti."

To málo, čo po vojne zostalo, zničili komunisti. „Šesťdesiate roky sa dajú chápať ako posledný úder tejto komunite." Zmizlo podhradie aj synagóga na Rybnom námestí a mnohí židia po auguste 1968 emigrovali.
Dnes zostala jedna synagóga, pred 80 rokmi boli tri. „To, čo ešte dnes zo židovskej Bratislavy zostalo, sú pekné, neraz viac či menej idealizované spomienky, synagóga, ale hlavne cintoríny," myslí si Salner.

Židovská obec má dnes takmer 600 členov. „Bežne sa ich v synagóge schádza 12 až 20, na veľké sviatky, ako je Roš Hašaná (Nový rok) alebo Jom Kipur (Deň zmierenia) aj vyše 200."

V plnom rozsahu, aký vyžaduje ortodoxná viera, už židovské tradície nezachováva takmer nikto, podľa Salnera prevládajú skôr sekulárne predstavy alebo umiernená religiozita. „Viacerí dodržiavajú pôst na Jom Kipur, zapaľujú šábesové sviečky, dodržiavajú iné sviatky, rešpektujú základy kóšernej stravy, jednotlivci dodržiavajú sabat, ale prevláda skôr sekulárny prístup k židovstvu."

Židia kultúrne a etnicky

Dnešný bratislavský rabín Baruch Myers si myslí, že stále sa dá hovoriť o židovskej Bratislave, hoci je táto komunita malá. To, že ortodoxných je málo, nie je to najdôležitejšie. „Z môjho hľadiska je dobré, ak si osvoja aspoň niečo, napríklad chodenie do synagógy. Niektorí majú bariéry, ale potom zistia, že sú to ľudia ako oni."
Počas komunizmu bolo židovstvo potláčané, revolúcia to ale prelomila. Napriek tomu mnohí majú pochybnosti o svojej židovskej identite. „Veľa ľudí vníma svoje židovstvo kultúrne a etnicky, ale nie nábožensky."

Myers je Američan, v Bratislave je rabínom už 16 rokov. „Medzi Židmi je Chatam Sofer známejší ako štát, v ktorom je Bratislava. Viem o ješive, ktorá tu bola, viem aj o tragédii, hoci nechcem povedať, že všetko zničila, lebo kde je tradícia, nedá sa to zničiť," povedal. Založil tu židovské vzdelávacie centrum, funguje tu materská škola, školský klub a tábor. „Objavil som rodiny, ktoré majú záujem zabezpečiť kontinuitu."

Jediný cieľ: Bratislava

Hoci židovských obyvateľov je v meste málo, židovských turistov tisíce. Turistický sprievodca Pavel Šimove hovorí, že v Bratislave je druhé najdôležitejšie židovské pútnické miesto po Múre nárekov. Je to Mauzóleum rabína Chatama Sofera.

Ako vysvetľuje turistom, Židia v Prešporku predstavovali obrovský prínos pre rozvoj obchodu, najmä vďaka ich stykom od Sliezska po Balkán po stagnácii počas tureckých vojen. Zaslúžili sa o rozvoj vied od práva po zdravotníctvo.

„Medzi turistami sú takí, pre ktorých je Bratislava jednou zo zastávok v Európe, ale sú tu aj skupiny, pre ktoré je Bratislava jediný a výlučný cieľ. Prídu len pre Chatama Sofera," povedal.

Zaujímavosti židovskej Bratislavy

V stredoveku istý čas platilo, že ak žid prestúpi na kresťanstvo, odpustia mu všetky dlhy.

STARÉ MESTO. Prví židia v meste sa usadili v okolí dnešnej Nedbalovej, tu bola aj synagóga, o ktorej sa našli písomné zmienky. V tom čase bola v susedstve kaplnka cisterciánov a tí sa ponosovali na židov, vraj ich svojím hlasným prejavom vyrušujú pri modlitbách. Pápež rozhodol, že ak by boli sťažnosti opodstatnené, synagóga sa zbúra. Aj sa stalo.

V istom čase sa v stredoveku počet židov v meste znížil – platilo, že ak žid prestúpi na katolícku vieru, odpustia sa mu dlhy, ktoré urobil pred krstom. Neskôr ale kráľ židom prikázal prestúpiť, čo väčšina odmietla a z krajiny odišla.

Židia sa rovnako ako iní obyvatelia mesta každý rok v septembri skladali na svätého Michala. Odmietli však prispievať na hodiny, ktoré boli umiestnené na Michalskej veži. Každú hodinu ich naťahoval strážnik. Ciferník hodín bol len na troch stranách, od podhradia chýbal, pretože židia, ktorí tam žili, odmietli prispieť.
Stredovekí prešporskí židia sa venovali obchodu. Nesmeli sa totiž venovať remeslám, tie mohli vykonávať iba príslušníci cechov a tými sa židia nemohli stať.

(Podľa K. Hradská: Židovská Bratislava, Vydavateľstvo PT, 2008)

Chatam Sofer, posledný z veľkých

Do Prešporku sa za najväčším židovským učencom 19. storočia chodili radiť rabíni z celej Európy.
Dnes k jeho pamätníku chodia tisíce turistov.

BRATISLAVA. Pre niektorých len názov zastávky MHD, pre iných dôvod, aby z opačného kúta sveta pricestovali do Bratislavy. Slávny rabín Chatam Sofer, ktorého si vážia Židia na celom svete, pôsobil v Prešporku začiatkom 19. storočia. Ortodoxné kruhy ho dokonca pokladajú za najväčšieho z rabínov.
Vlastným menom sa volal Moše Schreiber a pochádzal z Frankfurtu nad Mohanom.

Bol zázračným dieťaťom, už ako trojročný začal chodiť do školy a ako sedemročný ovládal sedem traktátov z Talmudu. Neskôr sa fenomenálny učenec stal takou autoritou, že ho navštevovali mnohí rabíni z celého kontinentu.

V židovstve totiž rabín nebol len náboženským vodcom, ale bol aj sudcom na svetských súdoch. Rozhodnutia Chatama Sofera mali silu konečnej platnosti. Jeho rady rešpektovali aj korunované hlavy.

„Bol to posledný veľký rabín, ktorý bol globálne uznávaný,“ vysvetľuje turistický sprievodca Pavel Šimove.
V zachovaných dokumentoch sa uvádza, že dodnes mnohí veria v zázračnú moc, ktorú mal a ešte aj po smrti má. Vedel napríklad predvídať katastrofy.

V čase napoleonského obliehania Bratislavy Sofer na nátlak veriacich odišiel do Svätého Jura. Tamojšia synagóga je jediným zachovaným miestom, kde pôsobil. Prešporská ješiva, teda vysoká škola pre rabínov, ktorú založil, stále funguje v Izraeli, kam sa v roku 1939 presťahovala.

„Jeden z potomkov Chatama Sofera dodnes žije, volá sa Max Stern, je obchodníkom so známkami v Austrálii a vydal knihu, ktorú nechal preložiť aj do slovenčiny. Bol tu a chodieva sem, stretli sme sa,“ hovorí Šimove.

K hrobke dnes prichádzajú tisíce ľudí z celého sveta. Podľa židovského zvyku mŕtvym nenosia kvety, k hrobu rabína prinášajú kamienok a na štvoro zložený papierik s napísanou prosbou.

Židovňa mala atmosféru

BRATISLAVA. ... stačí len prejsť zopár krokov na západ a zrazu sa ako zázrakom ocitnete v židovskom gete. Tu sa ešte stretnete s patriarchálnymi typmi starozákonných židov v dlhých čiernych kaftanoch a velúrových klobúkoch, spod ktorých na vás dychtivo a trochu clivo hľadia tmavé oči mužov s bledými anemickými tvárami a kučeravými pajesmi. Celý týždeň žijú a lopotia vo svojich skliepkoch, kam sa zmestí len jeden zákazník a steny sú ovešané všetkým od pokazených hodín a polámaných stoličiek až po predvojnové uniformy. Ale v piatok, len čo na večernej oblohe zažiari hviezda, odložia so špinavými kaftanmi aj svoje starosti a v slávnostných odevoch, s poduškou pod pazuchou a s modlitebnými remienkami a talesom v ruke sa poberajú do synagógy. Na lavičky a stoličky pred skliepkami zasadnú ich predčasne odkvitnuté ženy a mladé dcéry, niektoré zvláštnej a dojímavej krásy, aj bledé a dospelo vyzerajúce deti. Chvíľami máte dojem, že sa vám to sníva, že ste sa ocitli ďaleko na Východe, v krajine, o ktorej ste dosiaľ čítali len v rozprávkach.

(Podľa spomienok V. a D. Menclovcov z knihy Židovská Bratislava)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  2. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  3. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus®
  4. Tepelnou izoláciou POLYFORM pohodlne ušetríte náklady
  5. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku
  6. S kvalitným poistením sú finančné následky vážnej choroby menšie
  7. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku
  8. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  9. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  10. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  1. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus®
  2. Tepelnou izoláciou POLYFORM pohodlne ušetríte náklady
  3. S kvalitným poistením sú finančné následky vážnej choroby menšie
  4. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku
  5. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku
  6. Blíži sa Deň matiek. Pripravme im raňajky ako pre kráľovnú
  7. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  8. Jarná očista organizmu – ako sa do nej pustiť naplno?
  9. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  10. Kancelársky trh ožíva, potvrdzuje to aj najväčší developer
  1. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 19 657
  2. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 16 525
  3. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 15 858
  4. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 9 782
  5. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku 9 622
  6. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd? 8 683
  7. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 8 581
  8. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál 7 150
  9. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 6 177
  10. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 6 125
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu