Romantické predstavy o Paríži môže narušiť návšteva tamojšieho metra. Cítiť tam vôňu croissantov a potu, a najmä zhon: pri putovaní dlhými chodbami, kde Parížania sústavne utekajú a turisti s kuframi sa najprv zaseknú v turniketoch a potom zavadzajú Parížanom a lúštia francúzsky nápis na eskalátoroch „ Držte sa vpravo". Ale čoskoro ocenia, že rýchlemu pohybu je prispôsobené aj geniálne značenie liniek, podľa ktorého sa nedá zablúdiť.
Metro - ponuré, špinavé industriálne prostredie - býva v umení obrazom mestskej odcudzenosti. Je to miesto, kde možno prežiť celý život. V maďarskom filme Kontroll symbolizuje aj únik hrdinu do zdanlivej nezávislosti v podzemí, z ktorého sa mu nakoniec podarí vyjsť do svetla.
Riaditeľ budapeštianskeho dopravného podniku v úvode upozorňuje, že Kontroll zobrazuje všeobecné idey a nemôže sa preto spájať s dopravným podnikom a skutočným fungovaním metra.
V Bratislave metro nemáme. Zato máme hlavnú stanicu. Aj tá je temným svetom, ale prežiť sa tu dá asi len zdvihnutie žalúdka a roztrpčenie z nefungujúcich služieb. Ešte šťastie, že ju idú rekonštruovať. Po deviatich rokoch sa to hádam podarí. A bude svetlo.
