Približuje ju kniha Hriešna Vydrica od Antona Baláža, ktorá vyšla vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina.
Policajné defilé vydrických dám najstaršieho remesla
Osobitne by som chcel uviesť výsluch Gejzu Hedekyho, domovníka a vrátnika na Floriánskej l, konkubína prostitútky Matildy F. Práve v tomto dome bolo jedno z najväčších stredísk remeselných prostitútok.
Na úvod výsluchu Hedeky uviedol, že sa necíti vinný z prečinu kupliarstva a na obhajobu uviedol, že je synom chudobných rodičov, ktorí sú obaja chorí a musí ich živiť zo svojho zárobku. S Matildou F. nadviazal známosť v máji 1946.
„Je pravda, že moja konkubína, keď som sa s ňou zoznámil, bola prostitútka a poznám ju z tohto prostredia. Dieťa nezákonité, ktoré má Matilda F., nie je odo mňa, ale s mojím súhlasom bolo pred sirotským notárom, bude prepísané, lebo si ju mienim aj vziať. Taktiež je pravdou, že keď som sa vrátil z frontu, nemali sme ničoho, dal som jej súhlas ako svojej konkubíne, aby robila prostitúciu, aby sme týmto získané peniaze upotrebili na zakúpenie nábytku a potrebných zariadení pre domácnosť.“ Po sobáši so svojou konkubínou sa mieni s ňou „odsťahovať na iné miesto, aby vec nevedel nikto a ju nik nepoznal“.
Ďalej Hedeky uviedol, že keď sa v marci 1948 presťahoval na Floriánsku 4, národný správca F. Krajčír ho požiadal, aby tam prevzal domovníctvo a robil aj vrátnika. „Vo veci vydávania bytov prostitútkam som sa prv opýtal nár. správcu Krajčíra a oznámil mu, že ona osoba sa uchádza o izbičku na robenie prostitúcie. Keď dal súhlas, ja som izbičku vydal.“
Výšku nájomného určoval Krajčír, „o nájomnom poplatku vedela každá prostitútka, koľko platí, jedna stránka platila 300, iná 400 až 500 Kčs za mesiac. K tomu sa platilo za elektrické osvetlenie 30 – 50 Kčs, poplatok za vývoz smetí a popola“.
Peniaze odovzdával Krajčírovi, on mal iba kľúčne od hostí, „ktorých som púšťal k ženám idúcim na súlož a vypúšťal von. Hostia mi dávali za vypúšťanie a pripúšťanie po 10, ba aj 50 Kčs“. Hedeky prostitútky zásoboval prezervatívmi. Kupoval ich v lekárňach, prezervatív v roku 1948 stál päť korún, prostitútkam ich predával po desať korún. Na záver výsluchu kajúcne uviedol, že „svoju konkubínu som nechal viesť nemravný život, aby sme si mohli niečo zakúpiť pre nastávajúci sobáš“. (Krátené.)
