Dňa 4. septembra 1919 bol štvrtok a Robotnícke noviny priniesli informáciu: „V konzume válečných invalidov uprázdnené je miesto správcu závodu. Školení obchodníci-invalidi aj iní, ktorí majú dlhšiu prax a reflektovali by na toto miesto, honorované mesačným platom 800 a ročným bytným 900 korún, nech svoje nábidky, opatrené vysvedčeniami, zašlú na kanceláriu spolku Válečných invalidov, Poľovnícky rad 5. Súčasne príjme sa učeň do závodu z radov válečných sirôt, lebo synov válečných vdov.“
Robotnícke noviny v tom čase vychádzali tri razy do týždňa, v tiráži mali uvedené, že sú Ústredný časopis československej soc. dem. strany robotníckej na Slovensku a v čísle upozorňovali aj na pravidlá používania štátnej hymny: „Úradne sa nariaďuje: Ako bolo už nie raz zistené, hraje a spieva sa Kde domov můj pri takých príležitostiach a v takých miestnostiach, ktoré profanujú hymnu nášho prebudenia a štátneho vzkriesenia.
Hymnu túto verejne hrať a spievať je dovolené len pri slávnostných príležitostiach vážneho rázu spoločne so slovenskou hymnou Nad Tatrou sa blýska a obecenstvo je povinné vypočuť hymny stojmo.
Hrať a spievať hymny v reštauráciách, kaviarňach, tanečných miestnostiach a pod. nie je prípustné. Niet však zásadných námietok proti použití melódií hymien pri dajakej hudobnej zmesi, upravenej z českých alebo slovenských piesní v slušnom prevedení.“
