Televízne vysielanie
Spomedzi filmov, na ktoré sa dalo pozerať, spomeniem aspoň tieto: Vyšší princíp, komorný príbeh z obdobia heydrichiády s Františkom Smolíkom, Psycho, horor od Alfreda Hitchcocka, Boxer a smrť so Štefanom Kvietikom, Jánošík I, II režiséra Paľa Bielika, Limonádový Joe, paródia na westerny, Kramerová verzus Kramer, manželská dráma, Obchod na korze, ktorý získal Oscara, Menzlove Ostro sledované vlaky s Václavom Neckářom v hlavnej úlohe dostali taktiež Oscara, Zväčšenina, jeden z najslávnejších filmov šesťdesiatych rokov od Michelangela Antonioniho, gangsterka Bonnie a Clyde, prvý spagetti western Vtedy na západe, a ďalší legendárny western Butch Cassidy a Sundance Kid.
Nakoniec uvediem krátky hudobný film Staré, ale dobré, pri ktorom sa režijne osvedčil mladý Martin Hollý. Pod taktovkou Siloša Pohanku tu spievali Hana Hegerová, Zdeno Sychra, Jozef Krištof a ďalšie stálice stredného prúdu. Premietal sa pred žurnálom.
Čo sme čítali
Celé šesťdesiate roky boli veľkým prevratom v myslení ľudí, ku ktorému výrazne prispela literatúra. Naši slávni spisovatelia zostali kdesi v predchádzajúcom desaťročí pri budovateľských románoch socialistického realizmu. Čítali sme Remarquea, Camusa, Robbe-Grilleta, Kerouaca, Ferlinghettiho, Ginsberga, Moraviu, Greena, Sartra, Passoliniho či Hellera.
Noviny a časopisy
Väčšina časopisov i novín vychádzala v čiernobielej verzii. V tej sivosti bol každý kus farebného papiera vítanou vzácnosťou. Dnes nám zbieranie obalov od žuvačiek pripadá ako poriadne idiotský koníček, ale pestrosť malých papierových obalov nás fascinovala...
Tých pár dobrých kníh, ktoré vychádzali, niekoľko filmov v kine a inscenácií v divadle sa dalo bez problémov vstrebať alebo odignorovať a ešte balet v Československej televízii a žatevné žmolenie zrna v telke. A potom? Kúpiť si Roháč a platňu s Karlom Gottom? Niečo ľahké a farebné.
Jasné, že by som si radšej kupoval komiksy alebo erotické časopisy, nič také však na trhu nebolo. Občas sme sa dostali k starším vydaniam Playboya, ktorý symbolizoval najväčšie túžby adolescentných zväzákov.
Cesta k nemu nebola jednoduchá. Mal som kamaráta, ktorého otec pracoval ako colník, a to bol náš zdroj. Prvýkrát som Playboy čítal, pardon, prezeral v detskom veku, keď som ešte ani nevedel čítať. Pamätám si, že fotky vyzlečených tiet vo mne vyvolávali akési zvláštne hemženie v oblasti podbrušia.
Bravo, západonemecký časopis o hudbe a živote mladých ľudí bol vážnym výmenným artiklom v rámci bartrového obchodu. Jeden výtlačok sa dal vymeniť za dva balíčky žuvačiek a jeden singel (malá platňa).
