Vydrica meštianska, Vydrica rybárov, lodníkov a ich krčiem, Vydrica ako miesto sociálneho azylu aj Vydrica s hriešnou tvárou. Približuje ju kniha Hriešna Vydrica od Antona Baláža, ktorá vyšla vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina.
Policajné defilé vydrických dám najstaršieho remesla
Súčasťou zoznamu zadržaných prostitútok sú i protokoly z ich vypočúvania.
V archíve Policajného riaditeľstva sa zachovala z nich len časť, ale stačia nám na to, aby sme si podľa nich mohli utvoriť pomerne univerzálny profil remeselnej vydrickej prostitútky. Všetky vykonávali svoje remeslo „z vlastnej vôle a bez donútenia“, bývali v prenajatých, zväčša zariadených izbách (z hlásení hliadok vyplýva, že boli zariadené len najnutnejším, zväčša starším nábytkom), okrem nájmu za izbu si samy platili elektrinu, vodu aj kominára.
Mária P. žila v Bratislave od roku 1939, bývala na rôznych adresách na Floriánskej ulici a od príchodu do mesta sa živila prostitúciou.
Mária C. žila v Bratislave od roku 1928, v roku 1940 sa rozišla s manželom a odvtedy je hlavným zdrojom jej obživy prostitúcia.
Júlia G. prišla do Bratislavy v roku 1938 ako vydatá, nemohla si nájsť zamestnanie, a tak sa tiež začala živiť prostitúciou.
Anna B. prišla do Bratislavy len v roku 1947 so svojím 13-ročným nemanželským synom, pracuje na štyri hodiny ako upratovačka vo firme Duma a „vo voľnom čase sa oddáva mužom za odmenu od 200 Kčs vyššie“.
Podrobnejšie sa pristavme pri zápisnici z výsluchu robotníčky Ireny R. (roč. 1923), naposledy bytom Floriánska 10, Františky H. (roč. 1902), bytom Vydrica 12.
Irena uviedla: „Pracujem v hostinci Jozefa Cvopu na Žižkovej ceste č. 3, ktorý mi platí za prácu mesačne 1500 Kčs. Keďže mi táto suma na živobytie nestačí, pritom robím prostitúciu, aby som mohla kryť svoje výdavky. Za izbu, ktorú obývam, platím 700 Kčs mesačne, v čom sú zaokryté všetky výdavky patriace k domu. Izba je čiastočne zariadená a to správcom domu Štefanom Filom. Na Floriánskej ulici bývam len preto, že som nemohla nájsť inde bytu. Počas môjho bývania na Floriánskej ulici nebola som nikým donútená k robeniu prostitúcie a k tomuto som sa odhodlala z vlastnej vôle. Toto robím od nasťahovania sa do Bratislavy na uvedenej ulici. Viac nemám čo do zápisnice udať.“
