Vodohospodári dúfajú, že júnová povodeň zaliala časti mesta naposledy. Hoci už vtedy múrik novej hrádze nábrežie Devína chránil, voda si našla cestu.
BRATISLAVA. Prišla nečakane, ale zrejme naposledy. Povodeň v Devíne z 25. júna tohto roka mnohých prekvapila, nečakali ju ani samotní Devínčania, inak na veľkú vodu zvyknutí. Ešte deň predtým, ako im zalialo pivnice a priestory reštaurácií na nábreží, Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý bariéru stavia, ohlásil, že od Slovanského nábrežia nič nehrozí.
Veľká časť protipovodňovej ochrany mesta spolu za 40 miliónov eur bola totiž v tom čase už hotová alebo tesne pred dokončením.
V noci sa ale situácia zmenila.
Spätné klapky chýbali
Voda udrela odspodu popod hrádzu, čo nik nečakal. Vyrazila z kanalizácie.
Na zaplavenej ulici zasahovali tri desiatky hasičov, niektoré rodiny odčerpávali vodu celú noc. Zalialo aj reštauráciu na nábreží, v budove bolo 60 centimetrov vody, zničila steny, elektroinštaláciu aj spotrebiče.
V kanáloch chýbali spätné klapky a posúvačový uzáver. Vodohospodári mali v pláne ich v rámci stavby ochrannej bariéry osadiť, ale až nakoniec. „Technológie sa montujú posledné, keď už je stavba hotová,“ povedal po povodni Peter Minárik zo Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Posledná
Klapka aj uzáver sa po záplave dostali na svoje miesto veľmi rýchlo, ešte v ten deň popoludní.
Vodohospodári potvrdili, že ich Dunaj predbehol. „Voda upozornila na nedostatky, ktoré si človek hneď neuvedomí. Potom boli okamžite prijaté aj pre ostatné protipovodňové stavby opatrenia, aby sa takéto prekvapenia už nestali,“ povedal Minárik.
V súčasnosti už stavba múrikov v meste finišuje a keďže sú namontované už aj spätné klapky v kanalizácii, voda by tak skoro Devín ani zvyšok mesta nemala zaliať.
„Pevne veríme, že to bola posledná povodeň v meste. Múrik v Devíne ochráni pred vodou do 11-tisíc kubíkov za sekundu. Taká voda bola v Bratislave podľa historických prameňov možno dvakrát – v roku 1501 a potom v 1899,“ povedal Minárik. Dodal ale, že ani toto nie je absolútna ochrana, pravdepodobnosť vyššej vody je však malá.
Na porovnanie – počas povodne v roku 2002 bol prietok v Dunaji 10 400 kubíkov.
Centrum chráni múrik lepšie
V centre sa stavajú múriky na väčšiu vodu, až na tisícročnú. „Devín, Devínsku Novú Ves a Karlovu Ves únia neodsúhlasila, lebo náklady by boli príliš vysoké oproti tomu, aké škody by tu voda mohla spraviť,“ povedal Minárik.
Výstavba v centre mierne mešká, dôvodom sú menšie nezhody medzi samosprávou a stavebníkom o tom, ako by múrik na promenáde mal vyzerať.
Ostatné stavby idú podľa plánu, všetky by sa mali uzavrieť do konca tohto roka. V Karlovej Vsi sa teraz pracuje intenzívne, tak isto aj v Devínskej Novej Vsi, kde je už dokonca jedna časť hotová – od Devínskej cesty. Tu by sa ešte malo odskúšať aj mobilné hradenie. Stavba v Petržalke čaká na kolaudáciu.
Pod hradom Devín bola voda pred dvoma mesiacmi takmer do pol pása. Vodohospodári dúfajú, že to bolo naposledy. Chrániť mesto by mal od konca roka protipovodňový systém, z veľkej časti ho platí Európska únia zo svojich fondov.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
V Devíne bude protipovodňový múrik na úrovni storočnej vody, v centre to bude až na úrovni tisícročnej vody. Povodeň spred dvoch mesiacov tu dosiahla iba úroveň vyše ôsmich metrov, storočná voda tu je až pri hladine vo výške 9,7 metra.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Autor: Dorota Kraková
