Mestá žiadajú od štátu pomoc v kríze, chcú, aby im prerozdelil celý výnos z dane z príjmu. Bratislavská župa si finančný výpadok vykryje pôžičkou.
BRATISLAVA. Primátori slovenských miest na včerajšom pracovnom stretnutí hovorili o fungovaní v hospodárskej kríze. Únia miest Slovenska a Združenie K8 požiadajú vládu, aby prijala opatrenia, ktoré by zmiernili výpadky príjmov samospráv. Od štátu dostali menej peňazí z výnosu z dane z príjmu fyzických osôb.
Zhodli sa, že vláda by od budúceho roka mala prerozdeľovať aj 6,2 percenta z výnosu z tejto dane, ktorý doteraz ostával súčasťou štátneho rozpočtu.
Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský povedal, že kríza pre mesto znamenala výpadok vyše 23,2 milióna eur (700 miliónov korún).
Lacnejšie svetlo
„Šetríme tristo miliónov korún vo vlastnej réžii na prevádzke, platoch, odmenách." Povedal, že stavy zamestnancov držia približne na rovnakej úrovni. „Ak niekto odíde do dôchodku, snažíme sa prerozdeliť kompetencie."
Svojim organizáciám mesto paušálne skrátilo príjmy o 3,5 percenta. Ušetriť by mohlo aj na osvetlení. Ďurkovský povedal, že by sa nesvietilo menej, zmenila by sa cena. „Hľadáme iného dodávateľa elektrickej energie." Bratislava si chce vypomôcť aj z prebytku hospodárenia z minulých rokov.
Tráva si vraj peniaze zaslúži
Mesto napriek kríze neupustilo od investičných zámerov. Rozbehlo veľkú prestavbu Zimného štadióna Ondreja Nepelu, na ktorú mestskí poslanci pred letom schválili ďalšie peniaze.
Posledné mesiace sa vo veľkom opravovali cesty. Súčasťou rekonštrukcie Záhradníckej je zelený pás okolo električkových koľají. Hovorca dopravného podniku Peter Kavecký potvrdil, že celkové náklady boli 400-tisíc eur (12 miliónov korún). Údržba trávy má mesačne stáť tisíc eur.
„V investičných zámeroch nechceme poľaviť," povedal Ďurkovský. Argumentom je vytváranie pracovných miest. Primátor tvrdí, že trávnik na Záhradníckej je dobrým rozhodnutím aj v kríze. Podľa neho šetrí životné prostredie, znižuje prašnosť a hlučnosť.
Župa si požičia
Župní poslanci včera odsúhlasili zámer zobrať si úver šesť miliónov eur a vykryť tak výpadky spôsobené krízou. Potvrdila to hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Milka Podmajerská. Výber banky a podmienky úveru majú poslanci schváliť v septembri.
„Bolo to jediné riešenie," tvrdí Podmajerská. Nestačilo vraj, že župný úrad šetril na platoch, mobiloch, autách či zahraničných cestách.
Zámer zadlžiť sa kritizoval kandidát na župana Pavol Frešo. Tesne pred skončením mandátu zastupiteľstva to nepovažuje za korektný postup. Predseda samosprávneho kraja Vladimír Bajan pôvodne chcel, aby poslanci odklepli sumu 7,5 milióna eur.
„Peniaze by sa mali použiť hlavne na rekonštrukciu Gymnázia Grösslingová." Župa ju hradí cez Európsku investičnú banku, polovicu však musí dať z vlastných peňazí.
