Nápady
Myslia to s nami dobre. Len my to zle chápeme. Hovorcovia, výhovorcovia, tí, čo dbajú o našu orientáciu v meste, nanovo splietajú historické (cenné) zemepisné názvy s účelovými (dočasnými, bezcennými). Tých cenných je menej. Horné a Dolné Krčace by najradšej zrušila ako meno zastávky poslankyňa Dúbravky. Má lepší nápad. Kúpalisko.
Historické názvy neodzrkadľujú dnešnú tvár krajiny. Objasňujú jej pôvodné hĺbky a pôvaby. Podľa názvov sa dala kedysi stanoviť výdatnosť toku, nedostupnosť terénu, druh prevládajúcej flóry, fauny, dreviny. Podľa názvov sa dalo nájsť i sídlo človeka. Názvy nebývajú iba lichotivé či orientačné. Skala sa volá Krutá, potok Suchý. Prijal sa a pretrval názov, ktorý dali miestu ľudia obdarení rečou, schopnosťou slovne vystihnúť jedinečný jav na tvári miesta.
Ľudia, ktorí túto schopnosť stratili, by sa asi mali živiť niečím iným než vytváraním nových pomenovaní, pravidiel, predpisov. A grafikonov, podľa ktorých musíme deň čo deň ísť tým šialeným bludiskom. Úroveň prijatého názvoslovia zastávok, ktoré si my musíme chtiac-nechtiac vštepovať do pamäti, je taká ako úroveň cestovania. No Bratislava nie je len ubytovňa s obchodmi a parkoviskami, ale aj miesto opradené menami, ktorým rozumieme lepšie, ako im rozumejú cezpoľní a monopolní.
