Televízne vysielanie
Rakúske televízne vysielanie ORF 1 a ORF 2 sa stalo pre obyvateľov Bratislavy a západného Slovenska akýmsi oknom na Západ, zdrojom alternatívnych informácií, no aj istých ilúzií o tamojšom živote, vzbudzovaných filmami a reklamou.
Viedenská nemčina zaznievala z televízorov v mnohých domácnostiach. Stačilo zavolať domáceho majstra, ktorý za stopäťdesiat korún namontoval súčiastku na príjem systému PAL a prostredníctvom obrazovky sa vám otvoril úplne iný svet.
Žiadne pracovné úspechy, žiadne výdobytky sovietskej vedy a techniky. Americké filmy, seriály (Bonanza, Lassie), lákavé reklamy na Coca-Colu, relácia Okay s prvými hudobnými klipmi. Tí, čo rozumeli po nemecky, pozerali každú sobotu reláciu Hansa Conradsa Was gibt es Neues. Sledovali sme aj mládežnícky program v západnom štýle Ohne Maulkorb či Trailer, kde sme sa dozvedeli o najnovších dielach svetovej kinematografie.
Obľúbené boli najmä správy Zeit im Bild. („Cajt im Bild čiže čas sú peniaze," ako vravieval Fero Dibarbora.)
Každý večer sme pozerali túto spravodajskú reláciu, ktorá sa začínala o pol ôsmej. Naše spravodajstvo sa začínalo o pol hodiny skôr. Informácie z oboch zdrojov sme potom porovnávali. Okrem iného sme sa dozvedeli, že predsedníčka Zväzu žien, súdružka Elena Litvajová si vo Viedni na Mariahilfer straße zakúpila drahý perziánový kožuch. Pravdepodobne z devízového prísľubu.
Na záver raz do týždňa vystúpil v relácii Von und mit Hugo Portisch rodák z Bratislavy, nezabudnuteľný politický komentátor rakúskej televízie Hugo Portisch. Okrem zaujímavých komentárov obdivuhodne gestikuloval rukami.
Filmová tvorba
Charakteristickým znakom filmov československej novej vlny (Miloš Forman, Věra Chytilová, Jiří Menzel, Štefan Uher a mnohí ďalší) bola ich dĺžka, improvizované dialógy, čierny až absurdný humor a neherci.
Často sa venovali témam, ktoré neboli v komunistických krajinách bežné: milostné pobláznenie mladých ľudí alebo pokrivenie morálky v socialistickej spoločnosti. Prvým dielom novej vlny bol film Slnko v sieti slovenského režiséra Štefana Uhera z roku 1962, s mladučkou Janou Belákovou v hlavnej úlohe.
Ukazoval, že mladý človek kašle na prekonávanie plánov, hrdinských úderníkov, budovanie krajších zajtrajškov. Chce žiť teraz, chce milovať, byť úprimný, konať slobodne a dozrie aj bez „láskavého" vedenia štátostrany. Na ten čas veľmi odvážne myšlienky...
