BRATISLAVA. Bratislavské Múzeum dopravy Slovenského technického múzea nachádzajúce sa v priestoroch starej železničnej stanice, ktorá ako prvá na Slovensku privítala parný rušeň, si v tomto roku pripomína 10. výročie svojho založenia. Ako pre TASR objasnil jeho vedúci Jiří Kubáček, v zbierkach podnikového múzea železníc sa nachádza asi 150 vozidiel.
Múzeum v Bratislave, ktorému podnikové múzeum ŽSR zapožičalo časť svojich zbierok, poskytuje pohľad nielen na všeobecnú históriu železníc, históriu vývoja údržby tratí, ako aj oznamovacej a zabezpečovacej techniky. Nachádzajú sa tu tiež parné rušne, ako aj akumulačný a motorový rušeň.
Prvé myšlienky o vytvorení múzea možno datovať na koniec 70. rokov, keď sa vo vtedajšom Československu skončila parná prevádzka. "V októbri 1980 odišiel posledný parný vlak a to vyvolalo v Československu, ako aj v celej Európe nostalgickú vlnu záujmu o odchádzajúce parné tátoše," povedal Kubáček. V roku 1983 tak vzniklo pri Správe Východnej dráhy ČSD podnikové dokumentačné pracovisko, známe dnes ako Múzejno-dokumentačné centrum ŽSR, ktoré organizačne zastrešilo vytvorenie historickej zbierky.
Najstaršia parná lokomotíva v zbierkach Železníc SR pochádza z roku 1896 a nachádza sa v bratislavskej stanici Východné. Pravdepodobne najstarší parný rušeň pochádza z roku 1882 a je sa na pomníku vo Veľkom Šariši, priblížil Kubáček. Veterán úzkorozchodnej železnice z roku 1884 premáva v Košiciach. Na Slovensku sa v správe železníc nachádza asi 30 historických lokomotív, o ďalších osem sa starajú rôzne občianske združenia.
Podľa Kubáčka možno parné rušne v prevádzke vidieť aj v súčasnosti kdekoľvek na Slovensku, ale nie často. Priblížil, že rýchlikové parné lokomotívy z 30. až 50. rokov 20. storočia dodnes príležitostne ťahajú vozne v prípade záujmu turistov. "Lacné to nie je, ale dá sa to," konštatoval s tým, že najbližšie bude parný rušeň ťahať vlak na Silvestra z Bratislavy do Košíc. Ročne sú parné rušne mimo úzkorozchodných v prevádzke okolo 100 dní.
Ako ďalej priblížil, jeden parný rušeň spotrebuje aj desať ton uhlia v hodnote 2000 eur (60.252 Sk). Oživenie lokomotívy trvá aj štyri hodiny od zakúrenia, zohriatia vody až po vytvorenie pary, vysvetlil. "Zo žartu sa hovorí, že na každý kilometer, ktorý rušeň odjazdí, sa musí minimálne jedna hodina odpracovať." Rušne si vyžadujú starostlivosť, aj keď nie sú v prevádzke. Každý rok sa napríklad musí otvoriť, vyčistiť a skontrolovať kotol, ktorý podlieha štátnemu dozoru.
Do budúcna by chcel Kubáček iniciovať zriadenie Železničného múzea v pamiatkovo chránenom areáli starého rušňového depa Bratislava východ. Do roku 2011 by sa tiež mala zrekonštruovať ozubnicová železnica medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou. V celej Európe sa zachovali iba dve ozubnicové železnice na normálnom rozchode s pôvodnou technológiou, upozornil. Priblížil, že na Slovensko sa už doviezli dva ozubnicové parné rušne z Rumunska, ktoré sa pobodajú pôvodným, pričom jeden z nich sa v súčasnosti upravuje vo Vrútkach. "Keď nám budú železniční bohovia naklonení, tak od roku 2011 sa tam bude dať jazdiť," uzavrel s tým, že tak vznikne živá technická pamiatka európskeho rozmeru.
