Televízne vysielanie
Bál som sa, aby som náhodou nejakou hrou osudu neskončil s fotkou v tejto relácii.
Na Slovensku to bol neskôr Maják, suchý policajný magazín, kde policajt v civile s prísnym výrazom v tvári prečítal mená nezvestných, celoštátne hľadaných a inak pohrešovaných osôb.
Z Prahy sa vysielalo zaujímavé pásmo Karla Pecha a Shimakka Murraiho Priateľ z Breviáru moderného človeka. Z Prahy sa vysielala aj relácia Nad listami divákov. Nič si z nej nepamätám, až na jednu vetu: „Chceš-li do televize psát, tři jedničky padesát."
Zo zábavných programov pre mládež tu bola Malá televízna hitparáda, vlastne veľká hitparáda coververzií svetových šlágrov v podaní našich spevákov takzvanej strednej vlny. Táto relácia bola jedinou platformou, kde existovala aspoň aká-taká možnosť uvidieť svoju obľúbenú slovenskú hviezdu alebo skupinu. Dramaturgom bol Ján Melkovič.
V hitparáde sa presadili aj bítovo zamerané Prúdy s Pavlom Hammelom coververziou sklad〜by Massachusetts od Bee Gees. Na vrchných priečkach sa objavila aj Tatiana Hubinská s piesňou Cheri od Petuly Clark, Marcela Bujnová spievala Uspávanku vám tu hrám (Here, There and Everywhere od Beatles!), Karol Duchoň so skladbou Uber pary v origináli Sugar, Sugar od Archies a Zdeno Sychra s piesňou Nájdeš ma pod Akropolou.
Prekvapil aj neznámy Viliam Csino so svojím Modrým dňom. Hviezdou programu bol dovtedy neznámy Ivo Heller so skladbou Mátoha parohatá, Ervín Chalupa s piesňou Silence is Golden od britských Tremeleos, v slovenskej verzii Tou cestou pôjdeš, so sprievodom skupiny Prúdy (Hammel a Prúdy mu dokonca naspievali vokály). Mám pocit, že práve táto relácia plná coververzií Paľovi Hammelovi ukázala, že tadiaľto cesta nevedie, a začal sa orientovať na vlastnú tvorbu.
Malú televíznu hitparádu perfektne sparodovali L+S v jednom Bumerangu: „Vypadáva aj skladba Toma Jonesa Delilah. Získala tri hlasy, z ktorých dva, ako sme zistili, poslal do redakcie sám Tom Jones."
V roku 1964 sa v televízii nakrútil hudobný film Konečná stanica Rytmus, ktorý získal aj medzinárodné ocenenia. Bol to prvý nesmelý pokus o muzikál s veľmi jednoduchým dejom, po meste premávala električka a na zastávkach sa spievalo. Marcela Bujnová prepožičala svoj hlas čiernovlasej herečke. Film nakrútil režisér gréckeho pôvodu Skalenikas.
Seriálovú mániu spustil anglický seriál Sága rodu Forsythovcov, vysielaný v roku 1960. Príbeh rodiny v rozsahu dvadsiatich dielov bol nahliadnutím do života vyšších vrstiev v Anglicku a dokázal vyľudniť ulice. Keď prišiel čas jeho vysielania, v meste ste mohli stretnúť akurát opilcov, túlavé psy a absolútnych ignorantov seriálu. Všetci ostatní sledovali príbeh krásnej Ireny a zlého Soamesa. Neskôr bola nakrútená aj nová verzia tohto seriálu. Ten pôvodný bol lepší...
Autor: Juraj Šebo
