Televízne vysielanie
Majiteľov televízorov neobťažovala prítomnosť niekedy aj dvadsiatich susedov vysedávajúcich na návšteve do neskorých nočných hodín.
Nebolo nič nezvyčajné, ak sa medzi jednotlivými reláciami na niekoľko minút objavil na obrazovke (v lepšom prípade) statický záber na prírodu alebo len nápis Prestávka. Časté boli aj poruchy, vtedy obrazovka informovala: Zhoršená kvalita obrazu, Zhoršená kvalita zvuku.
Reklám bolo málo, jeden krátky blok medzi Večerníčkom a Televíznymi novinami, ktorý trval nanajvýš päť minút a celý rok sa prakticky nemenil.
Jedna reklama ostáva napriek tomu nezabudnuteľná. Hlavnými aktérmi boli Krajíček s Hlaváčkom. Jeden ako strieľajúci bandita a druhý, s rukou na srdci, mu hovorí: „Nezabúdaj, jednooký Bill, že moje srdce ochraňujú nárazuvzdorné hodinky značky Prim!" Na tú dobu veľmi kreatívne.
Ďalšia, veľmi sugestívna a presvedčivá reklama informovala: „Mlieko kúpite v mliekarni." Alebo romanticky naladená: „Sardinky, pozdrav diaľav."
Neskôr sme mali možnosť naladiť si i budapeštiansku televíziu. Aj tam bolo často na obrazovke vypísané čarovné slovo prestávka, niekedy aj pol hodiny. Po maďarsky je prestávka szunet. Keď sa tento nápis objavil na obrazovke prvý raz, naivne sme si mysleli, že sa začne americký western, ktorý mal podobný názov, a polhodinu sme čučali na monitor. Z dnešného pohľadu, keď je tej reklamy až priveľa, to boli ideálne časy. Výber programov žiadny. Netrávili sme pri telke veľa chvíľ. Ani sa nedalo. Program bol nudný a nezaujímavý.
Staršia generácia sledovala každý pondelok dramatické programy: Luis Pasteur, Pomsta starej dámy, Starý včelár, Sám vojak v poli, Kanarisova krvavá hviezda, Pasca, Tri gaštanové kone, Statky zmätky, Kubo, Geľo Sebechlebský, Hájnikova žena. Zdá sa, že mýtus slovenských televíznych pondelkov prežil aj ich reálnu životnosť.
Pravé muky som prežíval pri nedeľnej chvíľke poézie. Ďalším utrpením bolo sledovanie televíznych novín so zábermi šťastných robotníkov a ešte šťastnejších kombajnov. Neustále boli na programe nejaké estrády. Pre poľnohospodárov, ženy, brigády socialistickej práce, dunajských námorníkov. Niektorí mali iba jeden program. Po skončení vysielania zaznela štátna hymna, monoskop a potom už len „zrnenie" - teda žiaden signál.
Majstrovstvá v krasokorčuľovaní boli najväčším hitom. „Ona celá v růžovém, on v modrém se stříbrnými flitry." Na obrazovke korčuľoval čierno-biely pár. Chudák reportér pán Mikyska.
Pokračovanie nabudúce
Autor: Juraj Šebo
