Pre silný zápach z blízkej stavby totiž v horúcom lete nemôžu už pár týždňov ani okno otvoriť.
Horúco je však aj investorovi, ktorý na bývalej skládke začal stavať byty, či vedeniu mestskej časti, ktoré sa pre unikajúce výpary radšej vyparilo a petíciu nechalo bez odpovede.
Obyvatelia tvrdia, že okrem hnilobného zápachu údajne z celomestského smetiska či pohrebiska dobytka tu poriadne smrdí aj niečo iné. Nie smeti, nie dobytok.
V petícii sa pýtajú, prečo sa pracuje v lokalite, kde sa podľa volebného programu starostu vôbec budovať nemalo? Prečo tu stavia investor, ktorý má podľa obchodného registra základné imanie len dvestotisíc korún? Alebo jednoducho prečo o stavebnom zámere vopred informovaní vôbec neboli?
Možno preto, že hlave mestskej časti téma skládky nevoňala tak ako oprava vlastnej kancelárie. O tej totiž informoval veľmi dôkladne, tlačovkou. Alebo preto, že doba v Dúbravke sa jednoducho nezmenila.
A tak, ako sa skládka tutlala za komunizmu, tutlá sa aj dnes. Najlepšie ju bude asi zakryť domom. A to nie jedným, ale hneď niekoľkými.
Škoda len, že sa pri tom nemyslí na to hlavné, na ľudí.
