Pád lietadla pred 33 rokmi bola jedna z najväčších katastrof v dejinách mesta. Bojovať o holý život museli Bratislavčania viackrát za posledné storočia.
BRATISLAVA. Tento týždeň uplynulo smutné výročie tragickej nehody na Zlatých pieskoch. Pred 33 rokmi sa do jazera zrútilo lietadlo Československých aerolínií.
Pád prežili len traja pasažieri zo 79 ľudí na palube.
Ako spomína Rudolf Roller vo svojom seriáli Nebo nad Ivankou, ktorý publikoval na stránke www.ivanka.sk, bola to najväčšia katastrofa československého lietadla na území vtedajšej republiky.
Tým smutnejšia, že lietadlo padlo tesne vedľa cieľa – letiska, kde malo pristáť.
Padlo lietadlo!
„My, ktorí sme sa pohybovali 28. júla 1976 od pol desiatej dopoludnia v okolí Zlatých pieskov, mali sme možnosť zažiť ohromný chaos, ktorý v okolí vládol. Zdroj tohto chaosu vyčnieval do výšky asi päť metrov nad vodou a mal podobu smerového a výškového kormidla. Padlo lietadlo!“ opisuje situáciu Roller. Na mieste boli záchranári aj potápači.
„Rekreanti a následne záchrancovia vysekali sekerami, neskôr motorovými pílami otvory, z ktorých zachránili štyroch zranených cestujúcich. Ďalší dvaja vyplávali z rozlomenej a už ponorenej časti. Ostatných sa nepodarilo zachrániť, pretože vrak sa postupne potápal a o 15.20 sa úplne potopil.“
Podvečer vytiahli zadnú časť lietadla, v nej bolo 16 mŕtvych. Odstraňovanie trosiek trvalo spolu osem dní.
Ono to byla štyřka, ano?
Lietadlo typu Iľjušin vzlietlo z Prahy pred deviatou hodinou. Ako píše Roller, o 9.35 dostalo povolenie na pristátie. Pristátie nedokončilo a začalo opakovať priblíženie – smerom od Zlatých pieskov. V tom čase už malo mimo prevádzky motory na pravom krídle.
„Posádka dostala opäť pokyn točiť doľava, ten však nepotvrdila, lietadlo preletelo areál letiska a vo veľkom náklone doprava sa zrútilo do Zlatých pieskov.“ Posledný zreteľný hlas z paluby lietadla bol desať sekúnd po 9.37 a znel: „...ono to byla štyřka, ano?“
Ako sa neskôr zistilo, deň predtým lietadlo priletelo z Tripolisu s poruchou štvrtého motora. Ako píše ČTK, mechanici ho kontrolovali celú noc, ale nič nenašli. Dvadsať minút po štarte však začal haprovať jeden motor a nakoniec sa pokazil. Palubný technik vypol motor, o ktorom vedel, že mal problémy deň predtým, teda motor číslo štyri namiesto motora číslo tri.
Roller píše, že posádka si tesne pred pádom svoju chybu uvedomila, pokúsila sa spustiť motor číslo štyri, čo spôsobilo vznik jeho záporného ťahu a ďalších technických problémov. Katastrofe sa nedalo zabrániť.
Vtedajší režim príčiny havárie tajil, svedčí o tom aj fakt, že jeden zo zdrojov, z ktorého Rudolf Roller za pomoci Ladislava Rollera čerpal, boli dlho utajované materiály vyšetrovacej komisie.
Cisárov útok zabil stovky
Francúzi za Napoleona vypálili na mesto približne dvetisíc bômb. Škody boli obrovské.
BRATISLAVA. Jedna z najväčších katastrof v dejinách mesta sa spája s Napoleonom.
Viac ako mesiac trvajúce obliehanie Prešporka v lete v roku 1809 sprevádzali krvavé boje. Podľa historických zdrojov na mesto, ktoré vtedy obývalo asi 40-tisíc ľudí, dopadlo asi dvetisíc delových bômb.
Škody boli milión zlatých
Koľko bolo mŕtvych, sa nikde presne neuvádza. Historik Juraj Hradský, autor knihy Napoleon a Bratislava, hovorí o stovkách.
„Keď sa Francúzom nepodarilo predmostie dobyť, zapálili Petržalku a batérie diel začali páliť na mesto,“ hovorí historik.
Bombardovanie spôsobilo značné škody na budovách, zničených bolo 143 domov. O život prišli stovky ľudí, obrancovia i obyvatelia mesta. Škody dosiahli milión zlatých.
Brány Prešporka ale zostali pred útočníkmi zatvorené. Napoleon dokonca poslal svojmu maršalovi Louisovi Nicolasovi Davoutovi depešu, ktorou ho pobádal, aby už „konečne dobyl to nešťastné predmostie“.
Gule zamurovali
Útoky sa zintenzívnili a bombardovanie neprestávalo. Mesto sa ale nevzdalo. Svoje brány otvorilo Francúzom až 14. júla v dôsledku dohôd po bitke pri Wagrame, ktorú Rakúsko prehralo.
Boje dodnes pripomínajú v meste zamurované delové gule vo fasádach niektorých starých domov. Jedna z nich je vo veži Starej radnice, ďalšia na kláštore milosrdných bratov, ale aj na Žižkovej.
Dorota Kráková
Apolka: bombardérom stačila polhodina
Počty mŕtvych sa líšia, isté je len to, že bombardovanie za pol hodiny zničilo časť mesta.
BRATISLAVA. Bombardovanie mesta počas druhej svetovej vojny v rokoch 1943 a 1944 bolo podľa niektorých zdrojov časté. Len čo sa ozval poplach, mesto sa vyľudnilo – úrady, obchody a domy sa vyprázdnili, ulicami tiahli prúdy ľudí idúcich do krytov. Do rozostavaného hradného tunela, budúcej banky na rohu Laurinskej alebo do vinohradov.
Najhoršie bombardovanie sa začalo 16. júna 1944 po 10.00 a trvalo 31 minút. Američania
bombardovali hlavne Apollo, rafinériu so strategickým významom pre Nemcov, ale bomby padli aj na vnútornú časť mesta.
Zničené boli domy na Záhradníckej ulici, na Suchom mýte, v okolí Štúrovej. Zásah dostala aj budova Národného múzea. Zachovali sa tiež fotografie zničených bytov, v niektorých aj s nevybuchnutými bombami. Mnohé budovy boli po nálete na zrútenie. O ubytovanie a stravovanie postihnutých sa staralo mesto.
Podľa dostupných materiálov padlo len na obývané mesto viac než 1500 bômb. Zostávali po nich krátery s priemerom dva metre.
To sú pritom počty bez tých bômb, ktoré spadli na apolku a Zimný prístav. Tam sa vzhľadom na obrovské škody počet bômb ani nedal rozoznať.
Počty mŕtvych sa líšia podľa zdroja, viacerí uvádzajú približne dve stovky, z toho asi 70 zamestnancov apolky. Ako ale uvádza Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu, podľa ministerstva národnej obrany padlo až 717 civilistov. Sem sa zarátali aj nezvestní.
„Ranená Bratislava sa modlila a preklínala nezmyselné bom〜bardovanie. Živá Bratislava bola rada, že prežila a zbombardovaná apolka už nedá Nemcom ani liter benzínu,“ píše Slavo Kalný vo svojej knihe Bombardovanie apolky.
Dorota Kráková
Horiacu rafinériu Apollo bolo vidno z celého mesta.
FOTO – VILIAM MALÍK, z knihy Bratislava zadným vchodom
Jednu z povodní pripomína ryska na múre Primaciálneho paláca.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Povodeň pred dvesto rokmi spláchla Petržalku
Veľká voda pretrhla hrádzu, zničila Aupark a dedinu Petržalka.
BRATISLAVA. V Prešporku sa 29. januára 1809 strhla taká povodeň, akú nikto z ľudí nepamätá. Píše sa to v dobových análoch o veľkej vode zo začiatku 19. storočia.
Ako zaznamenáva holíčska kronika evanjelického zboru, zahynulo mnoho ľudí a dobytka. Škody sa počítali na milióny. „Áno, ako nám novinári písali a svedčili, v holandskej zemi, azda čo svet stojí, také povodne neboli, a také škody nerobili ako tieto, ktoré sa tento mesiac tam rozliali.“
Podľa Petra Pišúta a Gábora Timára z Ústavu zoológie SAV šlo o najkatastrofálnejšiu zimnú povodeň pred priemyselnou revolúciou. Na pravom brehu voda pretrhla viedenskú hrádzu, zničila Aupark, dedinu Petržalka a bezprostredne oproti Kopáču (ostrov medzi ľavým brehom a Slovnaftom) odniesla Uferhaus, teda hostinec pri rieke aj s obyvateľmi.
Zuckermandel, Vydrica, Hlavné a Primaciálne námestie boli úplne pod vodou. Prudko sa valila zo všetkých strán, píše Blažena Horváthová, autorka knihy Povodeň, to nie je len veľká voda. Najviac vtedy utrpela Petržalka, ktorá mala asi 500 obyvateľov. Až 127 domov tu bolo zrovnaných so zemou, zostalo len päť murovaných, ktoré boli značne poškodené. Preto sa táto povodeň pokladá za medzník v urbanizme Petržalky. Ľudia sa počas povodne šplhali na stromy, niekoľkí sa vyštverali aj na stĺp sv. trojice.
Do 40. rokov existovali v meste tri tabule označujúce túto udalosť - pri vstupe na Hlavné námestie, na Starej radnici a tretia na Lodnej. Podľa nej voda na tejto ulici siahala až do výšky okien.
Dorota Kráková
Autor: Dorota Kraková
