Na oltár vlasti
Piatok 24. júla 1914. Vojna už je neodvratná. Robotnícke noviny vychádzajúce v Bratislave informovali, že „ulice väčších miest, najmä v Budapešti a Viedni, ovládané sú demonštrantmi za vojnu. Na prešporských uliciach je teraz rušno. Všetko hovorí len o vojne a vždy večer sú sprievody s vojenskou hudbou a fakľami. Na tvárach všetkých čítame hroznú otázku: čo len bude? Akú odpoveď na ňu dá budúcnosť pracovnému ľudu v Uhorsku?"
Pod názvom Kráľovský manifest publikovali aj výzvu Františka Jozefa I.: „Keď som po tri desaťročia trvajúcej blahodarnej práci v Bosne a Hercegovine svoje panovnícke práva rozšíril na tieto krajiny, vyvolalo toto moje opatrenie v kráľovstve srbskom, ktorého práva žiadnym spôsobom neboli narušené, výbuchy bezuzdnej vášne a najkrajnejšej nenávisti. Moja vláda použila vtedy krásneho nadpráva silnejšieho. Zločinné rejdy prekročujú hranice, aby na juhovýchode monarchie základ štátneho poriadku podkopali."
V tom istom duchu bolo i vyhlásenie uhorskej vlády: „Stojíme na prahu válečných zápletiek. Ukážeme, že sa sklamali tí, ktorí sa vo svojej zaslepenej namyslenosti nazdali, že nás smele môžu urážať. Ukážeme, že za naše ohrožované záujmy a za našu česť bez váhania postavíme do šíku vyzkúsenú silu národa a našej slávnej armády... Teraz musíme ukázať, že každý občan tejto vlasti hotový je poslednú kvapku svojej krvi obetovať na oltár vlasti."
Vladimír Tomčík,
združenie Devínska brána
