Želala by som si, aby sme my dospelí vedeli piť víno ako Francúzi. A od nás aby sa to naučili aj naše deti. Lebo ako sa podľa prieskumov zdá, naučili sa len chľastať.
Keď si v Paríži zájdete do záhrady vo Versailles, uvidíte Parížanov vychutnávať život. Nie je výnimkou, že aj biele golieriky si sem prídu dať obed. V oblekoch sedia na trávniku, vedú rokovanie a popíjajú pri tom ľahké víno. Zo sklenených pohárikov!
Nenájdete tu však mladých Parížanov pospávať opitých ako mladých Londýnčanov v Hyde parku. Alebo mladých Bratislavčanov v Sade Janka Kráľa. Netvrdím, že nepijú. Len inak.
Porovnávanie s našimi pomermi nie je až také komické. Pitie neplnoletej mládeže je celoeurópskym problémom, inak by únia nemusela prijímať akčný plán na záchranu do nemoty sa opíjajúcich trinásť-, pätnásťročných detí. Boj proti „binge drinking" mladistvých sa stal súčasťou nadnárodnej politiky.
Smutné. Smutné, že musíme mať nariadenie, ktoré zakazuje pitie na verejnosti s výnimkou medzi treťou a piatou hodinou ráno. Nedá sa zakázať úplne, tak aspoň takto. A zakazuje sa, lebo obľúbená závislosť stojí napokon človeka príliš mnoho. Zvlášť, ak ešte ani nezačal poriadne žiť.
