Opíjajú sa na ulici a do 18 rokov im ešte pár chýba. Prvý pohárik pritom dostanú najčastejšie doma.
BRATISLAVA. Hoci mestská aj štátna polícia kontroluje nalievanie alkoholu mladistvým a pitie na verejnosti, štatistiku, ktorá by zrátala opitú neplnoletú mládež, si nevedie. Pritom mladiství si legálnu drogu alkohol doprajú čoraz častejšie.
Navyše si volia rizikovú formu pitia – tzv. binge drinking, pitie alkoholu s účelom opiť sa do bezvedomia.
Najlepšie na verejnosti. V Bratislave je niekoľko miest, ktoré pijúca mládež oblieha. Väčšinou sa nachádzajú v Starom Meste a v Petržalke, ale na rýchle pitie stačí aj parčík pri dome.
Romantika na nábreží
Piatok večer, prvý deň prázdnin. Na nábreží posedáva mládež na lavičkách, v Sade Janka Kráľa aj na tráve, niektorí pospávajú v kríkoch. Na chlapcoch a dievčatách vidno, že majú v sebe alkohol, prípadne aj niečo iné – z cigariet sa vinie sladkastý dym. Skupinky sú hlučné, smejú sa, ale aj hádajú, cítiť agresiu. Vulgárnejšie a hlučnejšie sú dievčatá. „Romatikááá! K..., to je romantikááá!“ vykrikuje jedna.
Po chvíli sa z jednej skupinky oddelí chlapec. „Nazdar, nazdar, dáte si?“ Zakrúži tekutinou vo fľaši od minerálky.
„Nie je to alkohol. Len brzda,“ smeje sa. „Som známy tým, že vždy nosím len brzdu, ale donesiem vám aj niečo iné, ak chcete.“ Brzda je v slangu mladých nealkoholický nápoj. Chlapec sa predstaví ako Tomáš, o tri týždne bude mať šestnásť. Vyzerá starší, je vysoký a pestuje si malú briadku. Nemá zábrany komunikovať, vyzerá najtriezvejší zo všetkých.
„Alkohol treba kupovať u predavačov, nekontrolujú občianske. Predavačky áno,“ konštatuje. Takto si vraj chodia vypiť pomerne často, hlavne koncom týždňa. Keď pijú vonku, majú alkohol namiešaný vo fľašiach s nealkom. Niektorí pijú pivo, ale tí už majú osemnásť. Pre policajtov a prípadnú kontrolu a pokutu držia alkohol oni, ale opatrne si dávajú všetci.
„Vonku nepijeme často, radšej sme niekde v byte, ktorý je voľný. Alebo ideme cez víkend niekam na chatu. Teraz cez prázdniny s tým nemáme problém.“ Zdá sa mu „v pohodičke“, že takto pijú. „Vidíte tam toho chalana, čo sa tak šťastne smeje? V triede je úplný suchár, ani neviete, že tam je, takmer neprehovorí. A teraz ako sa baví!“
Tomáš priznáva, prečo pije väčšinou len brzdu – mal zlú skúsenosť. Prehnal to so slivovicou namiešanou do ľadového čaju. Pitie v takom nízkom veku za nebezpečné nepovažuje. Pritom patrí k dobrým žiakom a je gymnazista. Rovnako ostatní z tejto skupinky.
Sloboda na Námestí slobody
Toto námestie, vraj bratislavský Hyde park, patrí medzi miesta, kam chodí mládež piť najviac. Potvrdilo sa to aj druhý prázdninový piatok – piatky sú totiž pre mládež na alkohol „najhustejšie“ dni.
Alkohol treba kupovať u predavačov, nekontrolujú občianske. Predavačky áno.
Mladých tu bolo naozaj veľa, vyše stovky. Po desiatej hodine hladina alkoholu viditeľne stúpla. Boli tu páriky, čo sa neskrývane venovali sexu, nenamáhali sa ani vyhľadať aspoň trochu intimity. Keď sa na hornom konci námestia začali dvaja chalani biť, nikto si ich nevšímal. Ten, čo „prehral“, sa s krvácajúcimi ústami odtackal preč sám.
Iná skupina sa rozhodla zdemolovať smetné koše, ďalší olamujú stromy a hádžu po sebe fľaše. Občas si ide niekto uľaviť do kríkov alebo aj priamo do fontány. Vracajú tam, kde ich to práve zastihne. Dlhšie ako hodinu sa to tu pozorovať nedá. A ani neodporúča. Pokus nadviazať nejaký rozhovor nevyšiel. Spŕška vulgarizmov a vyhrážok sa za rozhovor považovať nedá. Ani zúfalé bľabotanie na mol opitej vyziabnutej blondínky: „Zachráň ma, zachráň ma, lebo ma zabije!“ Odhadovať vek je márne, mohla mať rovnako štrnásť ako devätnásť.
„Takto to tu vyzerá bežne,“ hovorí pani na zastávke trolejbusu. „Chodím tadeto večer z roboty a je mi z nich ťažko. Policajti ich aj kontrolujú, ale teraz cez prázdniny by tu asi museli byť stále.“
Stratení medzi domami
Najnepríjemnejší zážitok sa však náhodou odohral na sídlisku v širšom centre. Dvaja chlapci ťahali cez plot materskej školy tretieho. Podarilo sa im to tak, že na druhú stranu prepadol ako vrece zemiakov. Bol takmer v bezvedomí. Jeho kamaráti mali ešte stále v rukách skoro prázdne fľaše od vodky. Nevládali ho udržať, bezradne nad ním postávali a nevedeli, čo ďalej. Chvíľu sa zdalo, že ho tam nechajú.
Chlapec vyzeral na otravu alkoholom, zreničky reagovali málo. Na naliehanie mu chalani vybrali z vrecka džínsov mobil. Zavolali na 112, potom rodičom. Sanitka prišla asi o desať minút a odviezla ho na Kramáre. Tí dvaja sanitárom priznali, že pred hodinou vypil takmer celú fľašu behom asi dvadsiatich minút. Len tak, že ako rýchlo a ako silno to zaberie. „My sme mu hovorili, nech neblázni,“ obraňovali sa. Všetci boli z jedného bloku, dvaja mali osemnásť, ten, ktorého odviezli, však mal len pätnásť rokov.
Rodina a škola
Pitie mladistvých potvrdzujú aj alarmujúce výsledky prieskumov na základných a stredných školách. Uvádza ich generálny sekretariát výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.
Skúsenosť s alkoholom malo podľa nich až 43,5 percenta 11-ročných detí a až 76,1 percenta 14-ročných. Z prieskumov tiež vyplýva, že mladistvým prvýkrát dali alkohol pri rôznych príležitostiach ochutnať vlastní rodičia.
Toto tvrdila až polovica opýtaných, len sedemročných detí. S vekom sa percento ochutnávky alkoholu z rúk rodičov zvyšuje. Štrnásťročných bolo až 88,3 percenta.
Zákon však na ich ochranu zatiaľ veľmi nedbá. Novelizácia, ktorú pred časom navrhovali poslankyne Katarína Tóthová a Ľudmila Mušková (HZDS) neprešla. Podľa nej mohla obec udeľovať pokutu deťom do 15 rokov, pričom zaplatiť by ju museli rodičia. A to za pitie vonku i doma. Šestnásť- a sedemnásťroční mali namiesto pokuty dostať pokarhanie, oznámené rodičom a škole. V návrhu bolo, že žiaci by sa museli podrobiť dychovej skúške aj v škole.
„Máme skúsenosť, že veková hranica, keď deti okúsia alkohol, sa stále znižuje,“ hovorí Alena Turčanová, riaditeľka Základnej školy a Gymnázia na Tilgnerovej ulici. „Trinásť rokov je už bežná hranica a klesá. Preto, keď idú žiaci na výlet alebo lyžiarsky, hneď v prvý večer sa im skontroluje batožina. Za nájdený alkohol je dvojka zo správania. Trojka, štvorka im hrozí, keď sa opijú.“
Priamo v škole žiaci väčšinou nepijú. Skôr večer po vyučovaní v jej areáli. To sa však netýka len žiakov školy, ale aj okolobývajúcej mládeže. Raz pod vplyvom alkoholu vnikli do školy a demolovali ju, musela prísť polícia.
„Zarážajúce je, že keď kontaktujeme rodičov, neraz reagujú agresívne. A ešte nikdy sa nestalo, že by pre problémy s alkoholom u dieťaťa kontaktovali oni nás,“ uzatvára riaditeľka.
Mladí pijani
- Okolo 20 mladých ľudí ročne zomrie preto, že sa upijú na smrť.
- Veková hranica pacientov, ktorých hospitalizujú pod vplyvom alkoholu, sa pomaly znižuje. Priemerne sa pohybuje okolo pätnásť rokov.
- Mladí ľudia podľa psychológov nezodpovedajú za vznik závislosti – vzniká u nich rýchlo, no nevedia rozoznať, že potrebujú pomoc.
- Príležitostné pitie sa u mladých ľudí zmenilo na cieľ opiť sa.
- Zákonom sprísnené kontrolovanie pitia alkoholu mladistvých neprešlo.
- V Bratislave sa na verejnosti najviac pije v Starom Meste, hoci je to zakázané.
Dospelí strážia menej
Zmeny v spoločnosti sa prejavujú vo väčšej tolerancii pohoršujúceho správania. Je ťažšie byť všímavý a napomínať, tvrdí psychológ.
BRATISLAVA. Konzumácia alkoholu na verejnosti sa nedá jednoznačne priradiť k vyhranenej skupine mladých ľudí. Stala sa súčasťou bežnej zábavy.
Mladí ľudia však už nepijú len na večierkoch, keď rodičia nie sú doma alebo potajomky na školských výletoch. S fľašami sa usadia verejne – na námestí či v parku.
To, že skúsenosti s alkoholom majú už deti na základnej škole či stredoškoláci, nie je novinka. Zmenou oproti minulosti je, že menej pociťujú dohľad dospelých na to, čo sa považuje za zakázané.
Nikto im nič nevytkne a keby aj, dospelí nemá ako prinútiť ich, aby sa správali inak.
„Je to asi i tým, že celková morálka spoločnosti alebo to, čo je tolerovateľné, sa uvoľnilo,“ myslí si psychológ Martin Miler. „Málokedy sa niekto zastará do toho, čo iný robí na verejnosti.“
Podľa neho to môže súvisieť aj s tým, že v dnešných časoch nie je ľahké byť všímavým. Poúčať neznámych, ktorí sa nevhodne správajú, môže byť aj nebezpečné.
Prinajmenšom človek riskuje výsmech, v horšom prípade napadnutie. Obrátiť sa proti nemu môžu aj rodičia dieťaťa, napriek tomu, že urobilo chybu.
Dagmar Gurová
