Koniec hriešnej Vydrice
„Museli nastať februárové udalosti, aby sa prikročilo k serióznemu riešeniu tejto problematiky" povedal povereník zdravotníctva, podplukovník Milan Polák na porade o boji proti pohlavným chorobám a prostitúcii.
Porada sa konala 12. novembra 1948 v zasadacej sieni jeho povereníctva.
Bol na nej prítomný i povereník vnútra JUDr. Daniel Okáli. Práve jemu povereník Polák vyslovil zvláštnu vďaku za to, že sa osobne zasadzuje za čo „najradikálnejšie riešenie tejto problematiky".
A táto vďaka bola opodstatnená: od svojho nástupu do funkcie povereníka vnútra po februárovom komunistickom puči Okáli presadzoval likvidáciu remeselnej prostitúcie, ktorú považoval za „semenište" pohlavných chorôb.
Ako marxista bol presvedčený, že prevýchovou z týchto padlých žien, otrokýň lásky, príslušníčok najstaršieho remesla, možno znova urobiť plnohodnotných členov novej, humánnej spoločnosti, ktorá bude postavená na úplne iných sociálnych a mravných základoch ako všetky predchádzajúce spoločnosti.
A pretože už krátko po nástupe komunistov k moci sa jeho rezortu podarilo zriadiť tábor nútenej práce v Novákoch, Okáli rozhodol - keďže aj oni vyznávali heslo Arbeit macht frei - začať proces ich prevýchovy práve v tomto tábore.
Stručne zhrnuté: po tom, čo nastali na Slovensku februárové udalosti, nastal aj koniec hriešnej Vydrice.
Pokračovanie nabudúce
