Kľúč, podľa ktorého developeri nazývajú nové stavby, neexistuje. Jazykovedcom prekáža, že uprednostňujú angličtinu.
BRATISLAVA. Ani Lamačská brána, ani The Port. Megaprojekt spoločnosti Penta, ktorý bude stáť medzi Lamačom, Záhorskou Bystricou a Devínskou Novou Vsou, sa bude volať Bory.
Developer sa rozhodol pre „slovenskejší“ názov. Územie asi 250 hektárov sa rozprestiera na Borskej nížine a historicky je známe ako miesto, kde rastú borovicové lesy, bory.
„Lamačská brána bol pracovný názov, oficiálne sa projekt volal The Port,“ povedal hovorca Penty Martin Danko. Firma si dala urobiť prieskum v kraji. „Je to ľahko vysloviteľné, dobre sa to pamätá. A nie je to anglicizmus.“
Kopať sa začne do konca mesiaca, prvé prídu na rad siete.
Angličtina vládne
Väčšina projektov má dnes názov v angličtine, alebo odvodený z angličtiny: Eurovea a River Park, Twin City či Panorama City. Medzi slovenské výnimky patria asi len Lipový park, Tri veže, Vydrica či Južné mesto.
„Trend je taký, že angličtina sa používa na názvy projektov zameraných na biznis,“ povedal Roman Karabelli z HB Reavis. „V biznis projektoch je gro našich nájomcov zo zahraničia, korporátny jazyk je angličtina.“
Ak by teda napríklad biznis centrum poslovenčili a nazvali ho obchodné centrum, ľudia by si vraj mohli myslieť, že ide o potraviny. „Jazykoví puristi môžu namietať, no nie je to neúctou k jazyku. Je to individuálne. Nie za každú cenu treba byť anglický. “
Odkazujú aj na minulosť
HB Reavis napríklad nazval biznis centrum Apollo podľa bývalej blízkej rafinérie alebo nákupné centrum Aupark podľa starého názvu Sadu Janka Kráľa. „To sú odkazy na minulosť.“
Podobne činí aj J&T. Zuckermandel pod Hradom sa odvoláva na historický názov, naopak, Panorama City má evokovať vysoké budovy, z ktorých bude výhľad na mesto. Veže samotné tiež zmenia panorámu mesta.
J&T hovorí, že ak sú hlavní nájomcovia zo zahraničia, rýdzo slovenský názov by mohol byť problém.
Problém je aj skloňovanie
Anglicizmy, ktorými sa pomenúvajú stavebné projekty, jazykovedci nevidia radi.
„Keď angličtina preniká do slovenčiny, prechádza obvykle trhom slov. Slovo sa buď ujme, alebo nie. Názvy budov či celých štvrtí tým neprechádzajú, všetkým sa nám nanucujú,“ hovorí riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV Slavomír Ondrejovič. Slovenčina podľa neho dokáže pomenovať stavbu tak, aby to znelo honosne aj poeticky, a dalo sa jednoducho vysloviť.
„Problém nemusí byť len s výslovnosťou, ale aj so skloňovaním. S týmito názvami to nie je také jednoduché, ako sa niekedy tvrdí.“ Pri slovenských názvoch zvyčajne takéto problémy odpadajú.
Autor: Dorota Kraková
