Istropolitana
Tradícia vysokého školstva siaha v Bratislave až do roku 1465, keď na žiadosť kráľa Mateja Korvína pápež Pavol II. povolil založenie univerzity. Neskôr sa úlohu vysokej školy pokúšalo suplovať jezuitské kolégium aj Kráľovská právnická akadémia.
Roku 1914 vznikla maďarská Alžbetínska univerzita s tromi fakultami, na ktorú po vzniku republiky nadviazala Československá štátna univerzita, neskôr Komenského univerzita. Roku 1919 sa prednášalo len na lekárskej fakulte, kde študovalo 144 poslucháčov. Väčšina profesorov prišla z Prahy a do Bratislavy priniesla kultúru Karlovej univerzity.
V súvislosti s pohnutými udalosťami sa už roku 1938 polovica českých pedagógov vrátila na pôvodné pracovisko a snem 3. júla 1940 prijal zákon o Slovenskej univerzite. Z názvu bolo vypustené meno Komenského a rektorom sa stal Vojtech Tuka. Úradnými jazykmi bola slovenčina s latinčinou a názov inštitúcie bol Universitas Slovaca Istropolitana.
Univerzita sa členila na šesť fakúlt - právnickú, filozofickú, lekársku, prírodovedeckú, katolícku a evanjelickú bohosloveckú fakultu. Napriek vojnovému obdobiu sa univerzita stala centrom kultúrneho a vedeckého života, prežívala búrlivý rozvoj a o štyri roky na nej študovalo už 3500 poslucháčov.
Po okupácii Košíc Maďarskom sa do Bratislavy presťahovala aj Slovenská vysoká škola technická, ktorá mala šesť oddelení a vychovávala technické kádre.
