So svetom hriešnej lásky sa vo svojom diele vyrovnávali mnohí veľkí spisovatelia minulosti i súčasnosti - z tých súčasných spomeniem aspoň G. G. Márqueza a z klasikov okrem citovaného T. Manna aj ďalšieho veľkého spisovateľa Franza Kafku.
Milan Kundera v eseji Kastrujúci tieň svätého Garta, v ktorej prehodnocuje obraz Kafku ako „svätca našej doby", vytvorený jeho životopiscom Maxom Brodom, píše, že pri tvorbe takéhoto Kafkovho obrazu Brod neváhal scenzurovať i jeho denník - vypustil napríklad vetu z denníkového zápisu z roku 1910, ktorá znie: „Šiel som okolo bordelu ako okolo domu milenky."
Ale keďže „svätec nemôže chodiť do bordelu", píše Kundera, „Brod vynechal nielen narážky na prostitútky, ale všetko, čo sa týka sexuality". Kafka, hoci bol skutočne geniálnym umelcom, mal rovnaké „ľudské potreby" ako jeho „obyčajní súčasníci".
Kundera to konštatuje veľmi otvorene: „Čo sa týka Kafku, trúfam si povedať len toto: erotický život jeho doby sa nepodobal nášmu: mladé dievčatá odmietali telesnú lásku pred uzavretím manželstva, takže pre slobodného muža zostávali dve východiská: vydaté ženy z dobrých rodín alebo ľahké ženy z nižších vrstiev - predavačky, slúžky a prostitútky."
Pre náš príbeh je toto Kunderovo konštatovanie cenné aj preto, lebo poukazuje na silný motív, ktorý viedol mladých mužov z vyšších spoločenských tried (sám Kafka bol prokurista), aby vyhľadávali spoločnosť prostitútok - a keďže Praha, kde žil, bola súčasťou tej iste c. k. monarchie ako Bratislava - môžeme jeho konštatovanie rozšíriť i na motívy mladých mužov z prešporskej strednej triedy.
Spoznať telo ženy často znamená otvoriť dvere tajomstva, nájsť zdroj inšpirácie, ktorá najmä začínajúcemu umelcovi často chýba. V čase, keď telá žien neboli tak ľahko dostupné, keď dievčatá z dobrých rodín odmietali byť milenkami, chceli byť len nevestami, ich náhradou boli „neviestky", dostupné i ochotné ku všetkým rozkošiam.
Aj slovenskí umelci žijúci v dobovej Bratislave iste bohato využili tento núkajúci sa, a ako sme sa dozvedeli z predchádzajúcich kapitol tejto knihy i finančne veľmi dostupný vydrický „prazdroj" inšpirácie. Žiaľ, zanechali o ňom len veľmi skúpe svedectvá.
