PETRŽALKA. Medzi stromami v Sade Janka Kráľa sa belejú stany francúzskych napoleonských vojsk a rakúskej armády. Ozývajú sa pokriky veliteľov. Do zvukov blížiacej sa búrky znie dupot koní a výstrely.
Takto to vyzeralo v sobotu pred rekonštrukciou historických bojov o Bratislavu, ktoré sa tu odohrali presne pred dvesto rokmi. Za jeden deň ľudia mohli vidieť život vo vojenskom tábore, bitku, ošetrovanie ranených aj delostreleckú paľbu na Bratislavu. Skutočné boje trvali viac ako mesiac a mesto sa ubránilo.
„Bratislava dokázala odolávať Napoleonovi a jeho vojskám v období jeho najväčšej slávy," hovorí historik Juraj Hradský, autor knihy Napoleon a Bratislava. Vtedajší Prešporok zostal v rade víťazných Napoleonových bitiek v tom období jedinou výnimkou. „Francúzi sem vstúpili iba na základe prímeria," dodal Hradský.
Bojovalo sa v daždi
Niekdajších obrancov Prešporka bolo 5 672. Teraz sa proti sebe postavilo vyše dvesto vojakov v pestrých dobových uniformách. Medzi stanmi sa ich príslušnosť určovala ťažko. „Títo sú Francúzi, majú napoleonské čiapky. Kdeže, to sú rakúski delostrelci," dohadovala sa skupinka divákov. Na bojisku už bolo všetko jasné.
Divákom, ktorých neodradil silný dážď, vysvetľoval priebeh bitky komentátor. „Drobná jazdecká potýčka, ktorá nemá dôsledok, ide o prieskum nepriateľských síl," opisoval začiatok bojov. Opevnení Rakúšania však tušili väčší útok a pripravili delostreleckú paľbu. Pridali sa k nej výstrely z kresadlových pušiek, o chvíľu celé priestranstvo zahalil opar z pušného prachu.
Diváci z opačných strán už na seba nedovideli, mohli sa sústrediť na vojenský virvar. Medzi strelami sa neohrozene pohyboval lekár v bielej zástere, vyzbrojený veľkou taškou. Zdravotníčky pribiehali s košíkmi plnými obväzov, došlo aj na amputácie. Na usmrtenie jedného vojaka vraj bolo treba vystreliť dvestokrát. „V tomto počasí už zlyhávajú pušky všetkých," dramaticky oznamoval komentátor. Nastal čas na bodákový útok.
Po dohode o prímerí sa premočení vojaci ponáhľali do stanov a ku kotlíku s gulášom. „Chlapi, pekné to bolo, musím vás pochváliť," povedal jeden z veliteľov.
Rieka delám nebránila
Okolo pol desiatej večer sa vojaci ešte stretli na Tyršovom nábreží, odkiaľ delami ostreľovali opačný breh. Pôvodne nebolo isté, či sa sem pre vysokú hladinu rieky dostanú. „Dunaj klesol, takže bombardovanie bude," povedal hovorca Petržalky Ľubomír Andrassy. Záplavy a dážď počas minulých ročníkov bojov nezažili. „Vlani boli tridsaťstupňové horúčavy."
Bitku predvádzali členovia slovenských aj zahraničných vojenských klubov. „Nesú reálne meno jednotky tej doby, snažia sa o čo najautentickejšie správanie," povedal riaditeľ Kultúrnych zariadení Petržalky Ladislav Snopko. „Sú dobre pripravení, poznajú detaily histórie." Kluby sa pravidelne stretávajú, ale pred bojom sa debata medzi „znepriatelenými" stranami končí. „Dohodnú sa na taktike a držia si svoje tajomstvá."
Fakty o bitke
- Krvavé obliehanie Bratislavy prebiehalo v júni a júli roku 1809.
- Vojská Napoleona I. sa pokúšali dobyť mesto a dostať sa na ľavý breh.
- Rakúske cisárske jednotky si vybudovali na mieste dnešného Sadu Janka Kráľa opevnenie.
- Pri bombardovaní zahynuli stovky ľudí, zhorelo 143 domov. Petržalka vyhorela. Škody presiahli na tú dobu astronomických milión zlatých.
- Mesto odolalo, Francúzom sa otvorilo až 14. júla, keď bolo podpísané prímerie.
Dorota Kráková
Gule vo fasáde
Delové gule zamurované v domoch pripomínajú bitku Napoleona o Prešporok.
BRATISLAVA. Stovky mŕtvych, tisíce obyvateľov na úteku do vinohradov a obrovské materiálne škody. Tak historici opisujú boj Napoleona o Prešporok. Utekať mimo mesta dokonca musel aj slávny rabín Chatam Sofer. Dobové materiály hovoria, že na bombardovanie mali Francúzi 2000 bômb. Napriek tomu mesto nedobyli.
Proti Napoleonovi bojovali aj Slováci. „Podstatnú časť cisárskych jednotiek - dva prápory, tvorili slovenskí vojaci, verbovaní v Trenčianskej, Turčianskej, Oravskej a Liptovskej stolici," hovorí historik Juraj Hradský.
Dodáva, že na pamiatku bojov si obyvatelia pri renovácii domov zamurovávali do fasád delové gule. Jedna z nich je vo veži Starej radnice, ďalšia na kláštore milosrdných bratov, ale aj na Žižkovej. Línie opevneného valu sú viditeľné v pôdoryse Sadu Janka Kráľa dodnes.
Nebolo to vraj jediné, čo po napoleonských vojakoch ostalo. Podľa stránky vyletnici.sk na naše územie údajne priniesli aj niektoré pohlavné choroby, užívanie opiátov, frivolné mravy aj prvý umelý mužský pohlavný nástroj.
Dorota Kráková
Rekonštrukcia bojov francúzskych napoleonských vojsk a rakúskej armády pri obliehaní Bratislavy. V Sade Janka Kráľa zápasili o Prešporok pred dvesto rokmi. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
