Článok pokračuje pod video reklamou
Z pioniera rockerom
Základnú školskú dochádzku som začal na Nedbalovej ulici, u uršulínok. V triedach viseli portréty Stalina a Gottwalda hneď vedľa svätého obrázka. Vyučovanie sme začínali modlitbou, po ktorej sme si zaspievali Pieseň práce, niektorí ešte s rukami spojenými k modlitbe.
Narodil som sa v časoch sľubujúcich svetlé zajtrajšky. Závidel som deťom, ktorých mamy boli žeriavničkami a otcovia betonármi, čo plnili plán na stodvadsať percent. Môj otec bol obyčajným zubárom a matka bola v domácnosti. Cítil som sa diskriminovaný.
Moja budúcnosť v sivých pichľavých tesilových nohavi-ciach vyzerala byť nalinkovaná. Stanem sa najprv iskričkou, potom pionierom a školákom. Keď budem mať osemnásť rokov, pôjdem na vojnu a budem brániť našu socialistickú vlasť. Úprimne povedané, táto perspektíva má príliš nelákala...
Na základnej škole som sa nemohol dočkať tej radostnej chvíle, keď sa konečne stanem pionierom. Niektoré dievčatá sa nevedeli dočkať členstva vo vyšších organizáciách, o čom svedčí zachovaná dobová báseň: Hoc som malá pionierka / už ma svrbí moja dierka / A keď budem zväzáčka / ej, to bude j***a.
Počas komunistickej éry u nás fungovala pionierska organizácia, ktorá nahradila skautskú a venovala sa mládeži a deťom. Pionieri nosili pionierske šatky. Pamätám sa, že som sa nedokázal naučiť uviazať si pioniersku šatku, a tak mi pomáhala naša súdružka vedúca, z ktorej bol cítiť alkohol. Šatka ma škrtila a uniforma mi bola priveľká. Veď bola len v jednej veľkosti...
Pionieri sa stretávali na pionierskych schôdzkach. Nespomínam si, či každý týždeň v stredu, alebo len každý druhý štvrtok. Pionier mal opasok, na ktorom bol nápis Vždy pripravený. Vždy? Vždy! Pionier musel byť vždy v strehu. Ako sovietski pionieri. Zoju Kosmodemjanskú mučili, a nič neprezradila.
A Pavlík Morozov, tento statočný pionier, nabonzoval aj vlastného otca, že je kulak, čím prispel k urýchleniu kolektivizácie v Sovietskom zväze.
Nemôžem zabudnúť ani na obetavého Timura, hlavného hrdinu knihy Timur a jeho družina, ktorá bola pionierskou bibliou. Nezištne pomáhal starým občanom a sovietskym babkám vo voľných chvíľach, ktorých nemal veľa, obetavo pral spodnú bielizeň - ručne samozrejme, automatické práčky neexistovali.
Nadšené babky na staré kolená chodili v čistom. Okrem napodobňovania sovietskych pionierov sme sa venovali aj rekreačnému športovaniu.
Najobľúbenejšie bolo preťahovanie lanom. Obľúbený bol aj zborový spev. Malá ukážka: Hej, zahoreli zore / na tom našom dvore / vstávaj, šuhaj, vstávaj hore / sedlaj kone motorové.
