BRATISLAVA. Zástupca investora, ktorý chcel na cirkevnom pozemku s rozlohou okolo 60 ha skladový a výrobný areál, stiahol žiadosť o územné rozhodnutie. Pre agentúru SITA to uviedol starosta obce Ladislav Cingel. Investor tak podľa neho urobil pravdepodobne po tlaku občanov i poslancov. Ani obecné zastupiteľstvo, ani obyvatelia obce totiž s predloženým návrhom nesúhlasili. Ako jeden z najväčších problémov označili fakt, že nikto nevie, čo konkrétne chce na danej ploche investor vybudovať. Ďalším nedostatkom projektu bolo dopravné riešenie, teda napojenie budúceho areálu na miestnu komunikáciu. V investičnom zámere chýbalo variantné napojenie na plánovanú rýchlostnú komunikáciu R7. "Verejne som vyhlásil, že projekt je v tejto forme a v tomto čase pre obec neprijateľný. Krok zástupcu investora považujem za ústretový a hodnotím ho pozitívne," povedal Cingel. Starosta je však zároveň presvedčený, že výstavba v pozmenenej forme by bola pre obec v budúcnosti prínosom. Stanovisko investora sa agentúre SITA získať nepodarilo.
Občania však v tejto súvislosti okrem iného požadujú, aby sa vypracovali generálne zmeny a doplnky územného plánu obce. V súčasnosti platný územný plán totiž takúto výstavbu povoľuje. Plán túto plochu špecifikuje ako lokalitu na výrobu, nepoľnohospodárske účely a sklady. Poslanci upozorňujú, že plánovaná výstavba nie je v súlade s pripravovanými zmenami a doplnkami územného plánu obce, ktoré sú v schvaľovacom procese. Starosta ale tvrdí opak. Podľa neho sa tieto zmeny a doplnky týkajú tejto lokality "len" tým, že je v nich zapracované napojenie na cestu R7. "V hre" sú dva varianty - A a C. O tom, ktorý variant by sa mal realizovať, by malo rozhodnúť Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Obec preferuje variant C severovýchodne od obce, ktorý neprechádza cez chránené územie európskeho významu, ale cez ochranné pásmo železníc a z väčšej časti práve dotknutou lokalitou. Okrem toho je možné začať ho využívať hneď po jeho dokončení, keďže na rozdiel od variantu A nie je závislý od nultého obchvatu Bratislavy.
Obecným poslancom sa taktiež nepozdáva, že starosta nepodpisuje prijaté uznesenia v súvislosti s touto "kauzou". Podľa poslankyne Evy Takáčovej sa to týka napríklad opravného stanoviska obce pre obvodný úrad životného prostredia. V pôvodnom stanovisku, ktoré poslal starosta sa uvádza, že sa zámer nemusí posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Obec ale požaduje pravý opak. Napriek opätovnému potvrdeniu uznesenia 3/5 väčšinou poslancov starosta uznesenie nepodpísal. Starosta toto rozhodnutie odôvodnil tým, že sa domnieva, že by to bolo pre obec nevýhodné. Na otázku agentúry SITA, či podpíše uznesenie z posledného zastupiteľstva, odpovedal, že si počká na čistopis a odpovie v desaťdňovej zákonnej lehote. "Domnievam sa, že sú tam rozporuplné stanoviská," konštatoval Cingel. Predmetné uznesenia poslancov sa týkajú napríklad platu a odmeny starostu. Poslanci znížili navýšenie platu a zároveň zrušili uznesenie, podľa ktorého sa mu automaticky každého pol roka dávali odmeny až do výšky 50 % súčtu platov. "Od januára mal zvýšený plat na 2 788 € (84-tisíc korún) mesačne a 996 € (30-tisíc korún) platíme z neho odvody a 1 394 € (42-tisíc korún) mesačne je plánovaných v rozpočte obce na jeho odmeny. Po zrušení uznesenia by to malo byť okolo 1 660 € (viac ako 50-tisíc korún), aj keď financie mal schválené v rozpočte obce. Odmeny sú neisté," vysvetlila Takáčová. Na otázku, či v tejto súvislosti nezaznamenali aj názory občanov na vypísanie referenda na odvolanie starostu, odpovedala kladne. Na jeho vyhlásenie je ale potrebná 30 %-ná podpora voličov alebo nadpolovičná väčšina poslancov.
