O vzniku salóna Messalina Club sme sa zhovárali s ANTONOM DOKTOROVOM (fotografovať pre rozhovor sa odmietol), prvým porevolučným petržalským starostom, ktorý kandidoval za SNS. Po skončení funkcie bol ešte štyri roky petržalským poslancom, potom sa už politike nevenoval.
Aké boli okolnosti predaja budovy v Sade Janka Kráľa, v ktorej je prevádzka Messalina Club? Bol to majetok mesta alebo štátu?
Pokiaľ si pamätám budova patrila mestskej organizácii ZARES.
Takže vzniku erotického salóna sa nedalo zabrániť?
Dalo. Nepredaním budovy alebo obmedzením jej využitia. Na mestskej rade som sa hádzal o zem, pretože som vedel, že sa ide predávať. Doporučil som primátorovi, aby budovu predal mestskej časti, alebo aby aspoň pri predaji zabezpečil predkupné právo pôvodného majiteľa, ktorým bol magistrát, s obmedzením na pôvodnú činnosť. Bývala to kaviarnička alebo cukráreň, nie veľmi navštevovaná a ZARES tam mal nejaké sklady. Protestoval som proti priamemu predaju bez obmedzení.
Potom sa ešte zmenil majiteľ na súčasného?
Bolo to tesne predtým ako som končil volebné obdobie, zohralo sa to veľmi rýchlo. Ja iba viem akým spôsobom magistrát budovu predal - bez akýchkoľvek obmedzení. Čiže majiteľ potom požiadal, o čo požiadal.
Teraz sa hovorí, že priestory sa predali v malej privatizácii a vznikla tam cukráreň. Až potom sa vraj majiteľ zmenil na súčasného, ktorý prevádzkuje erotický salón.
Nie, bol to majetok mestského podniku ZARES a predal ho magistrát. Pokiaľ viem, nebolo to v malej privatizácii. Predaj prebehol v roku 1994, vtedy sa už nerobila.
Akým spôsobom vstupovala do predaja mestská časť? Vtedy nezáležalo na tom, že ide o platené sexuálne služby?
V tom čase bol upravený živnostenský zákon tak, že živnosť stačilo iba ohlásiť. Riešilo to podnikateľské oddelenie na našom úrade, to by mi niečo protizákonné na podpis nedalo. Pokiaľ živnosť neodporovala zákonu, čo žiaľ neodporovala, tak sme mali povinnosť vydať povolenie a prevádzkovú dobu. Čudujem sa, že masážny salón je tam dodnes, 15 rokov a počas štyroch volebných období nikomu neprekážal.
Pri predaji bolo známe, o aké služby pôjde?
S majiteľom som v živote nebol a neviem, kto to je. Treba si však uvedomiť, aký bol sad vtedy, bolo to skoro opustené miesto s ruinami bývalých domov starej Petržalky. Ešte neexistovali benzínové pumpy ani Aupark, v noci to bolo nebezpečné miesto. Nedalo sa argumentovať blízkosťou obydlí, kostola či školy. Tým pádom bolo jasné, že sa dá zneužiť na takýto typ podnikania. Magistrát sa predajom podľa mňa dopustil vážnej chyby.
Išlo o sexuálne služby, nemala sa taká vec dostať aj na zastupiteľstvo?
Prevádzku ani prevádzkovú dobu sme na zastupiteľstve nikdy neschvaľovali. Neboli také pravidlá, inak by som počkal na zastupiteľstvo. Aj tak išlo o koniec volebného obdobia, keď už bolo zastupiteľstvo rozpustené, vec už nebolo komu predložiť. Neporušili sme nič.
Vraj ste majiteľovi salóna napísali list, že ak chce v budove erotické služby, požiadate o stanovisko poslancov. Mohli ste počkať na nové zastupiteľstvo. Ak ste list napísali, prečo ste zmenili názor?
Čo sa týka toho listu, nepamätám sa na to, je to predsa 15 rokov. Názor som nezmenil a povoľovanie prevádzky bolo za mojich čias na úrade, zastupiteľstvo sa tým nezaoberalo, pokiaľ to nebolo spojené s predajom alebo nájmom. Nakoniec, každý mal právo dostať od obce odpoveď v danej lehote. Trvám na tom, že bez predaja budovy magistrátom by som na to súhlas nikdy nedal. Na oznamovaciu povinnosť bolo treba odpovedať.
Pamätáte si ako majiteľ prevádzku zapisoval - masážny salón, erotický salón?
Nepamätám.
Verejnosť neprotestovala. Vedelo sa vôbec o salóne?
Prvýkrát počujem nejaký protest. Nepamätám si, či sa o ňom vedelo. Určite som mu nerobil reklamu. Čo bolo ďalej neviem, pretože som potom odišiel z úradu. Starosta však má právomoc, ak je porušený verejný poriadok, obmedziť podnikanie prevádzkovou dobou. Čudujem sa, že sa to nestalo.
Vy ste schválili prevádzkovú dobu od 19.00 do 6.00 bez obmedzenia dĺžky platnosti.
Starosta má právo do toho hocikedy vstúpiť a zmeniť prevádzkovú dobu, ak nájde dôvody.
Súčasná samospráva tvrdí, že to nemôže urobiť, ak nie je narušený verejný poriadok. Muselo by ísť o výtržníctvo alebo verejné pohoršovanie.
Porušenie verejného poriadku sa dá dokázať vždy.
Nemožnosť obmedziť prevádzkovú dobu označuje samospráva za jeden z najväčších problémov.Teraz sa v Petržalke prevádzková doba schvaľuje na obmedzený čas, aby sa dala v prípade potreby ľahko upraviť.
To sa vtedy nerobilo. Schvaľovalo sa bežným spôsobom, nerobili sme žiadnu výnimku.
Aký bol váš osobný postoj k vzniku erotického salónu? Nemohli ste ako starosta urobiť niečo navyše?
Starosta v týchto veciach nemôže mať svoj osobný postoj. Keď však začne úradovať podľa osobného postoja, dopustí sa obyčajne porušenia zákonov. Osobne som bol zhnusený, hlavne sklamaný z predaja budovy. To bol môj postoj.
Prečo salón doteraz nikomu nevadil?
Treba sa spýtať pána Bajana alebo jeho zastupiteľstva. Tri volebné obdobia mu salón asi nevadil.
Vy ste ešte boli starostom, keď salón začal fungovať?
To si už nepamätám. Keď som to podpísal, bol akurát koniec volebného obdobia.
Ako by ste postupovali, keby sa niečo také dialo dnes? Prečo sa salón stal problémom práve teraz ?
Neviem. Postupoval by som presne podľa zákona, tak ako celý život.
Po zmene režimu bola v spoločnosti uvoľnená atmosféra. Fungovala aj politická strana nezávislá erotická iniciatíva. Myslíte si, že udalosti okolo vzniku salóna súviseli aj s tým, že dnes už by niečo také nebolo možné?
Neviem. Tento druh podnikov sa v Bratislave rozšíril vtedy a dodnes je tu. V iných mestských častiach sú v husto obývaných miestach. Podarilo sa mi aspoň, že som niečo také nepustil do sídliska.
Boli také pokusy?
Určite áno. Len v sade mali špeciálne vytvorenú podmienku, keď im magistrát predal dom. Aká môže byť lepšia podpora?