Článok pokračuje pod video reklamou
Istropolitana
Kráľ Matej Korvín vyslal k pápežovi Pavlovi II. do Ríma tristočlenné posolstvo s darom dvadsaťtisíc kremnických zlatých a so žiadosťou o povolenie zriadiť v Uhorsku univerzitu. Pápež 29. mája 1465 podpísal povoľovaciu bulu na zriadenie univerzity, ale sídlo školy v nej stanovené nebolo.
Voľba bola nakoniec kompromisom medzi Budínom, Päťkostolím, Ostrihomom a sídlom Univerzity Istropolitany sa stala Bratislava.
Až o dva roky po slávnostnom ceremoniáli v ostrihomskom katedrálnom chráme sa sprievod vydal na cestu do Bratislavy a ostrihomský arcibiskup v liste bratislavským radným zo dňa 28. júla 1467 napísal: „Z povolenia apoštolskej stolice a z vôle nášho najvznešenejšieho pána kráľa bola zriadená v tomto meste vysoká škola a pre tú príčinu z vôle pána nášho kráľa posielame tam profesorov, predovšetkým ctihodného brata Jána, doktora práv a majstra teológie i Majstra Martina, doktora umení, okrem toho Majstra Petra, doktora umení a medicíny, aby už s povolením pána na tejto univerzite sa to, čo bolo naložené, uskutočnilo a započali sa prednášky."
Školu umiestnili v priestoroch bývalého Gmeitlovského domu a kráľovského letohrádku na dnešnej Ventúrskej ulici. Kancelárom univerzity sa stal ostrihomský biskup Ján Vitéz a vicekancelárom bratislavský prepošt Juraj Schomberg.
