Na vedľajšej koľaji sa ocitlo okrem v poslednom čase havarovaných električiek už aj dúbravské zastupiteľstvo. Takmer dvadsať rokov po revolúcii tu totiž namiesto neho rozhodujú komunisti.
V oficiálnom vyjadrení mestskej časti sa v duchu žurnálov z rokov sedemdesiatych hovorí, že ústrednému výboru KSS sa priestor na osadenie pamätnej tabule Gustávovi Husákovi javí ako nedôstojný. A hoci vraj Husáka darovali Dúbravke, tabuľa sa osádzať nebude.
To všetko sa udialo aj napriek tomu, že o jej umiestení po hádkach a diskusiách nerozhodli komunisti, ale tunajší, hoci niektorí z toho dobre vykoľajení poslanci.
Podobne nie komunisti, ale dúbravskí poslanci schválili uznesenie, ktoré určilo miesto na Jadranskej ulici, kde má doska visieť.
Komunistom však nič nebránilo, aby osádzanie zrušili. Teda aspoň zdanlivo, lebo navzdory ich – zdá sa večne živej sile – poslancami prijaté uznesenie stále platí. Zákon totiž hovorí jasne: nikto okrem zastupiteľstva ho zrušiť nemôže.
Urazené gesto straníkov kauzu Husák síce vyriešilo elegantne, ale nie legálne. Danajský dar sa však už medzitým stihol vrátiť k jeho pôvodným majiteľom a Dúbravka späť do svojich starých, snáď nie slepých koľají.
