.
BRATISLAVA. Zasa svitá na lepšie časy? Azda. Bratislavské družstvá získali v olympijských kolektívnych športoch šesť zo štrnástich majstrovských titulov. Toľko ako naposledy v roku 1995.
Voľakedy bola samozrejmosť, že v kolektívnych športoch hrala prím metropola. Bratislava vďaka silným klubom, tréningovým podmienkam, trénerským kapacitám a palete vysokých škôl prirodzene posťahovala z vidieka takmer všetky talenty. Postupne však postrácala svoje prednosti.
Dnes už je vysoká škola v každom druhom meste a špičkoví tréneri sa nerozpakujú ísť kamkoľvek, kde sa nájdu nadšenci schopní vytvoriť hoci len na pár rokov podmienky na vznik ambiciózneho tímu. Divácke zázemie vo vidieckych mestách je automatická pridaná hodnota, lebo na Slovensku niet prieberčivejšieho a pohodlnejšieho diváka, ako je bratislavský. To isté platí o miestnych sponzoroch. V tabuľke podpory klubov zo strany mesta by bola Bratislava každoročne odsúdená na zostup.
Na týchto faktoch sa veľa nezmenilo, napriek tomu bratislavské tímy získali tohto roku v kolektívnych športoch z olympijského programu až šesť titulov. Toľko, ako naposledy hneď po vzniku samostatnej republiky v rokoch 1994 a 1995. Napríklad predvlani či predpredvlani iba po tri. (V Pekingu súťažili ešte aj softbalistky a bejzbalisti, ale z programu londýnskych Hier 2012 oba tieto športy MOV bez náhrady vyradil a namiesto v 28 športoch sa bude súťažiť len v 26.)
Volejbal
Najskôr slávil majstrovské double volejbal. V ženskej volejbalovej extralige sa dokonca vôbec prvý raz v jeho histórii hralo čisto bratislavské finále. Doprastav, klub starý len ako táto republika, vyhral hneď prvé finále, do ktorého sa prebojoval. Napriek tomu, že za súpera mal jedenásťnásobného šampióna Sláviu UK. Deväť zápasov play off zavŕšil skvostným skóre setov 27:1. Muži VKP sa, naopak, po troch rokoch vrátili na trón po sedemzápasovom finálovom maratóne, keď v súboji s obhajcom z Humenného využili až tretí mečbal. Bol to už desiaty primát nástupníckeho klubu slávnej ČH, niekdajšieho víťaza Európskeho pohára majstrov či Pohára víťazov pohárov.
Volejbal je bratislavským vlajkovým kolektívnym športom, ktorý sa nespreneveruje slávnej tradícii. Z 34 slovenských titulov udelených v ére slovenskej samostatnosti získal 22: desať z nich mužské tímy, dvanásť ženské. Viac primátov má na konte len pozemný hokej (26), v ňom je však domáca konkurencia kvantitatívne aj kvalitatívne neporovnateľne nižšia. V mužskej lige Račanom stačí zdolať Šenkvičanov.
Futbal
Aj vo futbale hrá Bratislava prím. Zo 16 mužských titulov získali bratislavské tímy deväť. Tohtoročný slovanistický je piaty, po dva zdobia vitríny Interu a Artmedie. Pár dní po mužoch sa na slovenský trón ešte pred skončením súťaže vrátili aj futbalistky Slovana, ktoré vyhrali polovicu z doterajších ročníkov.
Hádzaná
Hádzanej už roky dominuje vidiek. Bratislava na úspechy mužskej ČH, trojnásobného čs. majstra a semifinalistu EPM 1974, len nostalgicky spomína: nástupnícke ŠKP sa v tejto sezóne len-len zachránilo v najvyššej súťaži. Jeden z niekdajších lídrov Štefan Katušák však dal v policajnom klube dokopy schopný ženský tím, ktorý k minuloročnému primátu pridal minulý víkend ďalší.
Basketbal
Najviac dlžen tradícii zostal basketbal, typický univerzitný šport, v ktorom Bratislava hrala dlho prvé husle. Štyria bratislavskí hráči sa v roku 1946 pričinili o vôbec prvý povojnový európsky titul pre Československo. Neskôr prišla ďalšia slávna éra: Inter v období 1979 - 1985 získal štyri federálne tituly. V roku 1996 aj slovenský. Odvtedy však už ani jeden. Vlani ešte hral vo finále najvyššej súťaže (s Pezinkom prehral na zápasy 1:3), v tomto ročníku hral, naopak, o záchranu, skončil až desiaty, najhoršie z posledného obdobia. Slovan v ženskej lige obsadil siedme miesto.
