Prístavné venuše nadrealistov
Atmosféra Vydrice a jej uličiek, dráždiaca fantáziu mladých básnikov, prispela k podnieteniu ich erotickej obraznosti, ktorá nebola mysliteľná u ich básnických predchodcov.
Najskôr krátky úryvok zo Žáryho básne Kratochvílenie. „Na Sennom pľaci pri Trojici vegetujú fiakre / Oslovíme koňa s klipkajúcimi okuliarmi / Nasadáme za chrbát fiakristu a jacháme / Prikážeme podliezať dve rozčapené brány / Dve staré neodmysliteľné prostitútky / Dolu Michalskou akoby pluhom rozorávame sem-tam promenujúci zástup / Chodci do seba vrážajú s netlmenou erekciou / Náš povoz-pluh takisto eroticky nabitý strieka spod kolies dažďový ejakulát / Ovzdušie éterického napätia a výboja..."
Kým Emo Bohúň v spomienke na krčmu Čierne oči len zavadí o „ľahšie slečinky" z Vydrice, Žáry si u starinára v Židovskej ulici všimne použitú injekčnú striekačku. „Ktovie, ktorá prostitútka odhodlala sa k ostatnej etape svojho dohasínania, vyvetrala izbičku od puchu nespočetných milencov, splatila daň gonorei a predala nepotrebnú striekačku starinárovi."
A v básni Zabalzamovaná vdova (ďalšia nadrealistická metafora dobovej Bratislavy): „A už je súmrak / Vychádzajú neviestky, ktoré zahnal dážď / Vidím ich osmahlé, vidím ich zhúžvaný prsník / Na ktorý sa nikdy detská pera neprisala / Mužskí ich trhali ako vňať."
Úryvky svedčia o triezvom vnímaní osudu vydrických prostitútok s ich pohlavnými chorobami v období ich „dohasínania", ktoré ich remeslo núti vzdať sa detí. (Krátené.)
