Presťahovaná Stoka je vraj akýmsi laboratóriom. Dnes uvádza jednu hru.
V továrenských priestoroch cvernovky sídli aj divadlo Stoka. Na niekoľko otázok nám odpovedal režisér BLAHO UHLÁR.
Ako sa vám pracuje v týchto priestoroch? Dokedy ich môžete využívať?
„Sú prenajaté do zbúrania. Vďaka kríze sa termín posúva.
Keď nás ako Stoku zlikvidovali, nasťahovali sme sa tu neďaleko do kancelárií, to bolo v roku 2006. A dohoda bola na tri roky, no stále sa to posúva. V podstate aj Stoku mali zbúrať už v roku 2004, no zbúrali ju neskôr. Keby sme vtedy nemali dlh, tak sme tam ešte rok mohli ostať. A možno aj dlhšie.“
Je priestor prijateľný pre fungovanie divadla?
Finančne. Keby som mal takýto priestor inde, kde by to mali diváci s jeho vyhľadaním a prístupom jednoduchšie a príjemnejšie, bol by som asi spokojnejší. Ale to by pravdepodobne nebolo za také peniaze.
Inšpiruje vás továrenské prostredie?
Necítim osobne jeho priamy vplyv na moju tvorbu. Tento priestor ale nemá továrenský charakter. To skôr výrobné haly na Svätoplukovej. Tam to je fascinujúce.
Vaše štúdio v cvernovke fungovalo minulý rok vďaka štátnym dotáciám, ako je to teraz?
„Vlani som mal pomerne solídne dotácie z grantového systému ministerstva kultúry. Bolo na honoráre, aj som si mohol nakúpiť techniku. Včera som sa dozvedel, že aj toho roku nám priklepli nejaké prostriedky, takže sa môžem pustiť pokojne do práce. “
Akú máte návštevnosť?
„Prvé dve predstavenia hry Dialógy sme dokázali naplniť. Dal som honorár herečkám, vyšlo na prenájom. No neskôr sme hrali aj pre jedného diváka. Spýtali sme sa ho, či je ochotný pozerať sa na to sám a povedal: „Samozrejme.“ Neviem, či by som ja na niečo také našiel silu. Je to také divadlo-laboratórium, keď sú peniaze, tak sa niečo urobí. No to, čo robí divadlo divadlom, že naň chodia ľudia, tu sotva bude.“
Je problém s nízkou návštevnosťou terajšej Stoky v tom, že ľudia o vás nevedia?
„Je aj tam problém. No ja si nerobím ilúzie o tom, že produkt, ktorý vyrábam, ide na dračku. A reklamu k tomu mám mizernú. Hlavnou príčinou však je, že existujeme v totálne zvrátenom 'podnikateľskom' prostredí. Ako ja môžem konkurovať štátnemu divadlu, ktoré má dotácie na tvorbu, dotácie na reprízy, dotácie na propagáciu a veľmi často zaplatí aj diváka rôznymi „sofistikovanými“ pascami a akciami. My ako nezávislí vstupujemes do absolútne skorumpovaného prostredia. Z hľadiska 'riadenia' divadla sa tu od čias súdruha Gottwalda nezmenilo absolútne nič. “
Chystáte novú hru?
Plánujem urobiť dve inscenácie. Jednu s názvom Únik sme už aj začali a dúfam, že bude priaznivé ovzdušie na vytvorenie obidvoch.
Teraz uvádzame jednu inscenáciu – Dialógy. Hrajú v nej dve herečky a dohodli sme sa, že už to prestaneme ponúkať. Máme to ešte naplánované na máj a jún a pravdepodobne potom ju zahráme, keď bude mať niekto záujem. Ak nie, tak asi ostane zakonzervovaná.
Aké máte plány? Spomínali ste, že chcete presťahovať divadelné štúdio do susednej miestnosti.
Na osemdesiat percent som rozhodnutý, že v týchto priestoroch budem bývať a štúdio bude vedľa. Najlepšie štúdio by ale bolo v tej najväčšej miestnosti.
V Trnave pre ochotnícky divadelný súbor Disk som urobil dobré štúdio. Dal som tam aj techniku zo Stoky aj oni dali nejaké peniaze. Je to malé, ale solídne štúdio s veľmi slušnou aparatúrou. Tu by som váhal, aj keby som mal peniaze. Mám skúsenosť, že keď divadlo postavím, tak ho v istom okamihu musím aj zbúrať. A to je jednak „náročné na psychiku“ a ešte aj tá prekliata likvidácia stojí peniaze. A neviem, či by mi prešla žiadosť o „Grant na likvidáciu divadelného priestoru“.
Plánujete v obísť s hrou nejaké lete festivaly?
Vzali nás do Trenčína, tam sa príjemne hralo v klube Lúč, prišlo tak osemdesiat ľudí. Potom vznikol záujem z festivalu Dotyky a spojenia, kde by sme mali hrať niekedy koncom júna. Ozvali sa ešte zo Starého Mesta. - na nádvorí Zichiho paláca by sme to mali uviesť v júli. Na viac festivalov nás nepozvali, ale je pravda, že sme sa ani nikam nehlásili.
Budova dnešnej Stoky.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
