BRATISLAVA. €, náklady za elektrickú energiu dosiahli takmer tri milióny €.
Podľa projektového manažéra Centra pre verejné osvetlenie (CEVO) Mareka Lipu je totiž značným nedostatkom súčasnej sústavy verejného osvetlenia absencia riadiaceho systému a diagnostiky. "Pomerne vysoké náklady na údržbu by sa dali minimalizovať, keby sa aplikoval monitorovací systém. Ten by presne avizoval, kde je porucha, kedy bol posledný servisný zásah na danom mieste a koľko tam servisný technik strávil času," povedal pre agentúru SITA Lipa. Riadiaci systém by počas zníženej premávky v nočných hodinách stlmil osvetlenie, čím by sa ušetrila elektrická energia.
Na otázku, či je potrebná aj rozsiahlejšia rekonštrukcia verejného osvetlenia, odpovedal záporne. "Sústava je v maximálnej miere optimalizovaná. Aj so svetelným komfortom môžu byť obyvatelia spokojní," myslí si Lipa. Podľa neho je osvetlenie kvalitné a svietidlá patria medzi technologickú špičku, hoci "vývoj ide dopredu a ony sa začali používať pred asi 15 rokmi." V Bratislave je 45 688 svietidiel, viac ako 90 % z nich tvoria svietidlá so 70- a 100-watovými sodíkovými výbojkami. Okrem toho je v meste 759 rozvádzačov verejného osvetlenia. "Sústava je v poriadku. Priebežne sa odstraňujú káblové problémy v zemi a padajúce skorodované stožiare. Sú to problémy, ktoré dedíme a ktorým sa nevyhneme," konštatoval Lipa. Problémy s podzemnou časťou stožiarov majú taktiež podiel na vysokých nákladoch na ich údržbu.
Centrum pre verejné osvetlenie však vidí "obrovské" nedostatky pri osvetlení priechodov pre chodcov. Nie všetky priechody pre chodcov sú osvetlené, pri niektorých bola použitá nevhodná technológia. Ako príklad uviedol Lipa priechod pre chodcov pri Iuvente v Karlovej Vsi. Priechod s novým špeciálnym označením funguje približne od jesene 2007. Jeho odlišnosť od bežného vyznačenia priechodu pre chodcov spočíva v tom, že osvetľovacie telesá, ktoré sú nainštalované vo vozovke pred vodorovným dopravným značením, reagujú na pohyb chodcov blikaním. "Je to nevhodne nasvietené, diódy pre ním oslňujú vodiča," uviedol Lipa. Dobre riešený je priechod na Námestí hraničiarov v Petržalke. Podľa CEVO je ale toto "pálčivá otázka", ktorej riešenie si vyžiada nemalé investície. Vyžiadalo by si to aj prípadné svetelné rozlíšenie lokalít či mestských častí farebným osvetlením. Nedostatkom je, že verejné osvetlenie nemá záložný zdroj či vlastné generátory, zdroje energie sú napojené na všeobecnú distribučnú sieť. To znamená, že v prípade blackoutu hrozí kolaps celej siete. Samosprávy sa však začínajú zaujímať o riešenie tohto problému, napríklad aj o to, či by sa dali využiť solárne panely ako čiastočné alebo núdzové osvetlenie. Zatiaľ je to však údajne utópia aj v iných krajinách.
Pozitívny posun podľa Lipu nastal pri osvetľovaní dominánt v meste. Akýmsi spúšťačom bolo osvetlenie Dómu sv. Martina. "V tomto sa posúvame míľovými krokmi," myslí si Lipa. Komplikácie však často spôsobujú pamiatkari, ktorí odmietajú osadenie osvetlenia na niektoré budovy. "Taká Viedeň či Rím, tam to ide a pritom tam majú pamiatky väčší historický význam," doplnil Lipa. V Bratislave sa tak musia často robiť kompromisy, teda osvetlenie pamiatky z inej budovy.
