Pokúsim sa priblížiť a sprostredkovať, čo sa udialo v Bratislave a našich životoch medzi týmito dvomi medzníkmi.
Spomínanie je hľadanie útechy i poučenia, lebo minulosť je stratený svet, ktorý sa môže vrátiť v inom kabáte. Boli to zvláštne časy. Mnohí z nás chodili miništrovať do bratislavského dómu (ja som tam bol aj na birmovke) a cez týždeň sme spievali budovateľské piesne v Pionierskom paláci alebo škole.
Tých neskôr narodených bude asi zaujímať, čo bolo vtedy in v oblasti módy a populárnej hudby, aké bohatstvo pre mladých ľudí znamenali platne zo Západu, začudujú sa nad nedostupnosťou dnes už úplne bežného tovaru, dozvedia sa o adrenalíne, aký bolo možné zažiť len pri prekračovaní hraníc. Pražská jar. Boli to pekné časy pomaly sa „roztápajúceho" socializmu, aspoň sme tomu verili.
Životný štýl v tomto období v mnohých oblastiach po celom svete zaznamenal obrat. Masové rozšírenie televízie a vplyvu médií, vojna vo Vietname, študentské nepokoje v Paríži, hipisácky a bítnický protest proti spoločnosti v USA, emancipácia, nové domáce spotrebiče, nové spôsoby trávenia voľného času - to všetko prinieslo renesanciu pôvodných hodnôt, od ktorých sa odvíja ľudská existencia. Povojnová generácia dorástla a mala chuť žiť, a navyše mala aj peniaze na splnenie svojich túžob.
K duchu šesťdesiatych rokov patrilo aj spochybňovanie či odmietanie etablovanej spoločnosti a jej kultúrnych hodnôt. Najdôležitejším zdrojom inšpirácie sa stala hudba: rokenrol. Nešlo však len o hudbu, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou celkového životného naladenia.
Zároveň to bolo obdobie kraľovania médií: časopisy určovali módne chute spotrebiteľov. Odev definitívne prechádza do priemyselného veku a podriaďuje sa sériovej výrobe.
Móda sa stáva jednopohlavnou (rovnakou pre ženy i mužov), demokratickou a medzinárodnou. Novým imperatívom doby je byť mladým a vyzerať mlado za každú cenu. Obraz šesťdesiatych rokov v anglickej obdobe podáva Antonioniho kultový film Zväčšenina, ktorý sa u nás premietal krátko po nakrútení. Dej sa odohráva v Londýne plnom žúrov, rocku, bluesu, klubových happeningov.
Mladí ľudia oblečení podľa najnovších trendov sa prevážajú na mopedoch obsypaných odrazovými sklami, hipisáci, excentrické indivíduá... Samozrejme, tieto tendencie sa v určitej podobe prejavili aj u nás.
Päťdesiate roky, charakterizované reálnym socializmom so všetkým, čo k nemu patrilo vrátane politických procesov, stalinských čistiek, ale aj začiatkov rokenrolu, sa končia a začínajú šesťdesiate roky.
Aké to vlastne bolo obdobie? Vyjadrené veľmi stručne, prostredníctvom farebného spektra, boli to veselé farby, optimizmus a radosť zo života. Šesťdesiate roky dostali prívlastok zlaté. Blahodarné šesťdesiate roky, na ktoré pamätníci spomínajú s nostalgiou, označujú súčasníci za mýtus vytvorený hipisákmi, ktorí hlásali voľnú lásku.
Je fakt, že realita bola zložitejšia. V zlatých šesťdesiatych rokoch sa aj zabíjalo. Stačí spomenúť Vietnam, vraždy bratov Kennedyovcov či Martina Luthera Kinga, aby sme si pripomenuli len tých najznámejších.
Boli šesťdesiate roky ozaj také sladké, ako sa o nich často hovorí? Kde je pravda?
