Parlament prijal novelu zákona o majetku obcí, zmenšuje priestor na korupciu. Jeden zo sporných predajov z Bratislavy už rieši Brusel.
BRATISLAVA. Predaje bez súťaže jedinému uchádzačovi, výrazne pod trhovú cenu alebo s ohľadom na dobré vzťahy kupujúceho so samosprávou. Tak sa dá charakterizovať viacero transakcií, ktoré v uplynulých rokoch poslanci v Bratislave presadili.
Pod trhovú cenu sa predávala kaviareň Štefánka a lesík Krasovského a bez rovnocennej náhrady sa vymieňali aj pozemky pod amfiteátrom. Pozemky pod PKO sa predávali bez súťaže jedinému uchádzačovi, firme blízkej J&T.
Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský takýto predaj obhajoval tým, že nik iný o lukratívne pozemky pri Dunaji neprejavil záujem. Zároveň povedal, že nič mesto nezaväzovalo k tomu, aby verejnú súťaž zorganizovalo.
To by sa teraz mohlo zmeniť.
Transparency: Je to posun
Parlament otvoril cestu transparentnejším predajom, keď koncom apríla prijal novelu zákona o majetku obcí. Na jej príprave sa podieľala aj neziskovka Via Iuris.
Novela ešte čaká na podpis prezidenta, ak ju podpíše, od júla by sa obmedzila možnosť predať pozemky alebo budovy samosprávy bez verejnej súťaže alebo dražby. Priamy predaj podľa znaleckej ceny sa má týkať iba majetku za menej ako 40-tisíc eur (1,2 milióna korún). Zámery predať sa tiež musia zverejňovať na úradnej tabuli, na internete a v regionálnej tlači.
Ivan Rončák z Transparency International takéto pravidlá považuje za výrazný posun v transparentnosti s nakladaním s majetkom samosprávy. „Za najvýznamnejšie pozitíva považujeme povinnosť zisťovať trhovú cenu predávaného majetku a organizovanie transparentných súťaží a dražieb. To by malo obmedziť priame predaje za ‚kamarátske‘ ceny," povedal Rončák.
Poslanec Starého Mesta Ondrej Dostál (OKS), ktorý v minulosti kritizoval viaceré sporné predaje, odsúhlasené jeho kolegami, staromestskými poslancami, tiež novelu pokladá za významnú.
„Je to jedno z najdôležitejších protikorupčných opatrení v tomto roku," povedal. „Jedinou chybou je, že taký zákon nebol schválený už dávno. Obce a mestá mohli mať z predaja majetku oveľa vyššie príjmy, ako keď sa majetok predával netransparentne a bez súťaží."
Aj novela pozná výnimky
Dostál sa obáva len toho, že samosprávy budú mať tendenciu zákon obchádzať a často uplatňovať ustanovenie, podľa ktorých nemusia zákonom stanovené pravidlá dodržiavať „v prípadoch hodných osobitného zreteľa", ak to schváli trojpätinová väčšina poslancov.
Novela môže podľa neho pomôcť aj Starému Mestu, kde je poslancom. „Máme síce schválené pravidlá nakladania s majetkom, ale aj pri verejných obchodných súťažiach je tendencia okrem ceny zohľadňovať aj iné kritérium." To je podľa neho v skutočnosti len subjektívnym postojom poslancov z majetkovej a finančnej komisie. „A preto sa stáva, že nevyhrá najvyššia cenová ponuka."
Brusel už rieši Bratislavu
Zuzana Čaputová, právnička spolupracujúca s mimovládnou organizáciou Via Iuris, hovorí, že impulzom k zmene zákona boli prípady z praxe. Ktoré to boli, konkretizovať ešte nechcela. „Tri sťažnosti na predaje pod cenu už rieši Brusel, jedna z toho sa týka Bratislavy. Zatiaľ tieto prípady nebudeme medializovať."
Podľa pravidiel Európskej únie sa totiž predaj pod cenu dá chápať aj ako narušenie rovností šancí medzi podnikateľmi a teda ak predá samospráva majetok pod cenu, akoby daného podnikateľa dotovala.
