Hradný palác rekonštrukcia zmenila na stavenisko. Ak by ho teraz pre nedostatok peňazí zakonzervovali, návštevníci by si ho mohli pozrieť len zvonka.
STARÉ MESTO. Obnovu hradného paláca plánovala Kancelária Národnej rady SR ukončiť na jar budúceho roka. Dnes je z neho obrovské stavenisko s holými múrmi a lešeniami. Keby sa vnútri nepohybovali robotníci, pripomínal by možno len o niečo zachovanejšiu ruinu, akou bol ešte na začiatku 50. rokov.
Ak by sa pre nedostatok peňazí stavba zakonzervovala, palác by ostal neprístupný. Turisti by tak prišli o možnosť navštíviť jeden z najvýznamnejších symbolov krajiny. Na Hrad ročne prichádzali státisíce ľudí, pred tromi rokmi dosiahli čísla návštevnosti vyše milióna. V jeho areáli už približne rok prebieha rekonštrukcia. Teraz je otázne, či sa dokončí v takom veľkom rozsahu, ako sa plánovala.
Ministerstvo financií zaviazalo polovicu výdavkov z necelých 300 miliónov korún (9,9 milióna eur), ktoré vláda na tento rok na obnovu Hradu vyčlenila. Povedal to predseda parlamentu Pavol Paška. Chce vraj hľadať riešenie s premiérom, aby sa práce nemuseli zastaviť. Závisí však od rozhodnutia vlády.
Názory zainteresovaných
Hrad spravuje Kancelária Národnej rady. Jej hovorkyňa Elena Valovičová povedala, že výsledkom obmedzenia obnovy by bol neprístupný palác. Návštevníci by sa pohybovali len vonku.
Zakonzervovanie by sa priamo dotklo Slovenského národného múzea. Ministerstvo, pod ktoré múzeum spadá, odkázalo, že za absurdnú považuje už niekoľko mesiacov trvajúcu kampaň médií aj opozície, v ktorej kritizujú úplnú rekonštrukciu Hradu. Na otázku, aký vpyv by malo spomalenie prác na ekonomiku múzea, sa nevyjadrilo.
Vyššie náklady a straty
Riaditeľ Slovenského národného múzea Peter Maráky sa už na začiatku rekonštrukcie vyjadril, že je nutná. Stav, v akom Hrad bol, ohrozoval aj exponáty múzea. Zároveň povedal, že rekonštrukcia bude znamenať výpadok v tržbách, ktorý odhadoval na 6,5 milióna korún (takmer 216-tisíc eur) ročne.
Teraz hovorí, že zakonzervovať takú veľkú stavbu by nemalo zmysel. Zastavenie prác by vyšlo príliš draho.
Nemyslím si, že to pripadá do úvahy. Akékoľvek zdržanie obnovy hradného paláca by pre Slovenské národné múzeum znamenalo zvýšenie nákladov a strát." Rástol by výpadok v tržbách aj výdavky, ktoré súvisia s dočasne presťahovanými zbierkami. „Tieto peniaze by mohli ísť na inštaláciu nových expozícií," dodal.
Rekonštrukcia neobmedzila múzeum úplne. „Počas tohto obdobia robíme svoje činnosti inde." Návštevníci si môžu pozrieť Košický zlatý poklad v bašte Luginsland a expozíciu o minulosti a budúcnosti Hradu pod Čestným nádvorím. Vo výstavnom pavilóne Podhradie na Žižkovej ulici prebieha výstava o M. R. Štefánikovi. „Z hľadiska komplexných informácií o dejinách Slovenska je to iba dočasné riešenie. Hrad je nezastupiteľný."
Turistom ukazujú iné hrady
Obmedzenie na Hrade pociťujú aj turistickí sprievodcovia. Alexandra Bučková z Bratislavského kultúrneho a informačného strediska hovorí, že bol súčasťou takmer každej prehliadky mesta. „Ľudia sa na Hrad stále pýtajú a chcú tam chodiť, aspoň aby si pozreli výhľad. Snažíme sa ponúkať všetky ostatné atraktivity mesta, aby sme vykompenzovali, že je zavretý."
Neznamená to však podľa nej, že by turisti prestali do Bratislavy chodiť, keď sa nedostanú na Hrad. V minulosti BKIS ponúkalo spojenú prehliadku hradov - Bratislavského, Devínskeho a na Červenom Kameni. Teraz v tom pokračuje. „Musíme sa vedieť zaobísť aj bez Hradu, ale boli by sme radi, keby sa rekonštrukcia nepredlžovala."
Milan Vajda z magistrátu označil Hrad za poznávaciu značku mesta, najvýznamnejšiu pamiatku aj duchovný symbol mesta. „Vo veľkej súťaži o logo mesta jednoznačne dominoval." Rekonštrukcia bola podľa neho potrebná. Mala prispieť aj k tomu, aby sa na Hrade ešte zvýšila návštevnosť. „Akékoľvek meškanie je pre turizmus v Bratislave malou tragédiou," povedal.
Aké boli plány
Akým spôsobom by sa pôvodné plány uskromnili, ešte nie je jasné. Po obnove hradného paláca mala byť väčšina jeho priestorov prístupná návštevníkom. V suteréne plánovali umiestniť expozície dejín Bratislavského hradu aj s originálmi nálezov z čias Veľkej Moravy.
Prvé podlažie má znova slúžiť štátnej reprezentácii. V Rytierkej sieni, kde sa odovzdávajú štátne vyznamenania, by mali bývať aj príležitostné výstavy. Druhé poschodie by sa malo zmeniť na hradnú obrazáreň. Tretie chceli vyhradiť pre novú národnú historickú expozíciu dejín Slovenska. Sprístupniť sa malo aj podkrovie. Súčasťou plánov bola obnova komplexu barokovej záhrady s oranžériou a ďalších objektov v areáli Hradu.
Fakty o Hrade
- Bratislavský hrad v roku 2006 navštívilo vyše milióna ľudí, v roku 2007 takmer 470-tisíc.
- Rekordným číslam v návštevnosti celého hradného areálu spred troch rokov pomohla aj výstava o vynálezoch Leonarda da Vinciho. Za päť mesiacov ju videlo 120-tisíc návštevníkov.
- Od požiaru v roku 1811 bol chátrajúcou rozvalinou. Práce na prvej veľkej rekonštrukcii sa začali v roku 1953. Hlavným impulzom na obnovu bol spisovateľ a maliar Janko Alexy, ktorý spolupracoval s architektom Alfrédom Pifflom.
- Vo vtedajšej súťaži na riešenie Hradu a podhradia sa objavil aj návrh nahradiť ruinu novotvarom alebo skupinou moderných stavieb.
(dot, wikipedia)
