PETRŽALKA. Vojenský cintorín v Petržalke nie je ľahké nájsť. Je dostupný jedine z Kopčianskej ulice, ktorá vyúsťuje na poľnú cestu smerujúcu k Rakúsku. Poľná cesta však nie je na území suseda. V skutočnosti vedie popri hranici a potom sa stáča opačným smerom.
Na jej konci sa odkryje pohľad na malý cintorín, ktorý dojíma svojou komornosťou a čistými líniami.
V zakázanom pásme
Nevedelo sa o ňom veľa - za bývalého režimu sa nachádzal v hraničnom, teda zakázanom pásme. Ale ešte počas prvej Československej republiky sa tu vždy 1. novembra, na Sviatok všetkých svätých, konala vojenská pietna spomienka.
Cintorín vznikol počas prvej svetovej vojny v roku 1916 ako súčasť vojenského lazaretu pre ranených vojakov, najmä rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj ostatných bojujúcich strán.
V archíve Vojenského historického ústavu sú uložené náčrty cintorína z marca 1922, a tak sa dá predpokladať, že konečné úpravy boli dokončené v tomto alebo predchádzajúcom roku.
Cintorín je rozdelený na sektory. Pri každom je zoznam pochovaných vojakov, obsahuje meno, dátum a miesto narodenia, dátum úmrtia, národnosť, hodnosť (pešiak, domobranec, jáger, kanonier, delostrelec, jazdec, strelec, dragúň, vojak-železničiar) a hrobové miesto na cintoríne.
Milióny korún na obnovu
Devastácia cintorína trvala až do roku 2005, keď ho začala rekonštruovať mestská organizácia Paming. Na obnovu vynaložilo mesto 615 000 eur (18,5 milióna korún).
Autormi projektu obnovy vojenského cintorína boli Mária Baníková a Imrich Puškár. Podarilo sa im vytvoriť tiché a dôstojné pietne miesto. S prirodzenou prírodnou scenériou ladia sadové úpravy Kataríny Serbínovej.
Tak našlo 331 vojakov pokojné miesto svojho odpočinku. Najviac je tu pochovaných česko-slovenských vojakov - 122. Ďalej 53 maďarských, 51 juhoslovanských, 43 rumunských, 16 rakúskych, 11 talianskych, 11 poľských a traja nemeckí vojaci. Ostatní sú neznámi.
Anonymné kríže však akoby najviac symbolizovali zmarený ľudský osud. Architekti citlivo priznali neznámym vojakom ohraničené hrobové miesto, čím symbolicky nahradili chýbajúce mená, dátumy, hodnosti.
Čo ešte chýba
Problémom ešte zostávajú nedoriešená prístupová cesta a dopravné značenie. Ak návštevník prichádza autom, musí mať odvahu ignorovať zákaz vjazdu. Niekoľko metrov za naším zákazom nasleduje rakúsky, odbočka na poľnú cestu sa nachádza medzi nimi.
Chýba aj smerová tabuľa, ktorá by návštevníkov na ňu naviedla. A tak sa ten, kto chce vojenský cintorín navštíviť prvýkrát, môže spoliehať len na svoju intuíciu.
Cintorín je obkolesený súkromnými pozemkami. To je aj príčina, prečo zatiaľ nebol vyriešený prístup k cintorínu asfaltovou cestičkou. Problém momentálne rieši majetkovoprávne oddelenie magistrátu.
Nápis na kríži hovorí o nezmyselnosti vojen: Postoj, pútnik, zvestuj tým, ktorí nás vyslali, že my tu ležíme, ako zákony kázali nám.
