Vykričaná štvrť Dobroslava Chrobáka
Pobúrenie Jaškovho kamaráta sa nedotkne Etelky, ale tých, ktorí reagujú na jej erotické výzvy a „v porovnaní s týmto tu zdalo sa to, čo som videl v krivých uličkách pod hradom, dokonale nevinné. Toto tu je opravdivý jarmok. Tamto bol len úbohý, chudobný krám".
Jaškov kamarát nakoniec vytrhne Etelku z pazúrov chrchliaka a odvedie ju z hriešneho Prešporku späť do lona nepoškvrnených liptovských hôľ.
Dobroslav Chrobák, so zámerom ukázať čistotu prírodného dedinského sveta, vytvoril v Kamarátovi Jašekovi démonizujúci obraz mestského života, mravnú spustnutosť dobovej Bratislavy. (Rovnako negatívne posôbí obraz mesta i v jeho poviedke Učenlivá Marta a starostlivá Mária).
Zároveň je jeho poviedka akousi obranou hriechom predajnosti „nepoškvrneného" obrazu slovenskej ženy, ktorej sú cudzie akékoľvek vášne tela od čias Sládkovičovej Maríny až po Kostrovu Ave Evu. „Nad obraz sklonený, šepkám si Ave Eva..."
Aj u Kostru je to teda stále rovnako čistý obraz ženy v slovenskej literatúre. Ale mestský život, ktorého neodmysliteľnou súčasťou je i jeho hriešna tvár - v našom príbehu symbolizovaná Vydricou - postupne predsa len prenikne i do slovenskej umeleckej literatúry.
Prichádza generácia nadrealistov, pre ktorú je mesto zdrojom umeleckej inšpirácie, generácia, ktorej sa metropola na Dunaji stáva od polovice 30. rokov minulého storočia novým domovom a ktorú zaujme práve jej predtým zámerne „neviditeľná" hriešna, živočišná tvár.
