Štúrovci hodovali
V nedeľu 24. apríla 1836 sa uskutočnil pamätný štúrovský výlet na Devín - po skupinkách, aby neboli nápadní. „Posvátná místa jsou kamkoli kráčíš, ozývalo sa vo všetkých dušiach slovo Kollárovo."
Spievali, recitovali a ku krstnému menu si zvolili slovanské meno - Ľudovít Štúr Velislav, Záborský Bojislav, Škultéty Horislav. Hurban prijal meno Miloslav, po celý život ho dôsledne používal a vo svojich spomienkach na Devín nepíše len o vzletných slovách, slávnosti chvíle, ale aj o ľudských rozmeroch Ľudovíta Štúra.
V hostinci si objednali skromný obed, ale prišlo k nedorozumeniu a čakala ich hostina, na ktorú nemali dosť peňazí. Uvideli „nádherne prikrytý stôl, aspoň my mladší a zväčša chudobní šarvanci tak sme sa poľakali toho striebra, tých tanierov, tých pečených moriakov, že sme sa zaraz utiahli do záhrady ku stolíkom, chcejúc si pri klobáskach a pive pochutiť v pomere ku svojim vreckám.
Ale tu Ľudovít nám za pätami a volá nás ku stolu spoločnému. My vyhovárame sa na našu kasu chudobnú - reč, pravda, išla po latinsky, aby číhajúci posluhovia nerozumeli, o čo ide."
Ale nebolo možné stratiť tvár, tak prišlo k rozhodnutiu: „nuž ale keď ich už raz zarezal a upiekol loptoš, nuž zjeme a zaplatíme ich in honorem Slavorum" a vyslali poslov do Bratislavy pre peniaze.
