PETRŽALKA. Petržalčania z Krásnohorskej ulice, investor a úrady sa už niekoľko rokov sporia o to, čo sa má stať z bývalého parkoviska na Betliarskej. Pôvodne slúžilo pre vyše sto áut ľudí z okolitých domov. Teraz tam stojí nedokončená stavba. Investor ju začal stavať načierno, čo potvrdil petržalský stavebný úrad.
Onedlho by sa malo rozhodnúť, či úrad stavbu dodatočne povolí, alebo ju nariadi odstrániť. Starosta Petržalky Milan Ftáčnik hovorí, že čakajú na stanovisko magistrátu.
Peripetie stavebnej kauzy
Všetko sa začalo koncom 90. rokov, keď ešte pôvodný investor získal stavebné povolenie na obchodný dom a garáže. Magistrát predtým stavbu odobril záväzným stanoviskom. Argumentom bolo lepšie urbanistické a ekonomické využitie priestoru.
Neskôr už iný investor, firma T.I.E.S., požiadal o zmenu stavby pred dokončením, namiesto obchodov chcel byty. Ľudia z priľahlých domov proti zámeru protestovali, petíciu podpísalo 294 obyvateľov. Podľa nich sa na stavbe skoro sedem rokov nič nerobilo a pôvodné stavebné povolenie tak stratilo platnosť. Krajský stavebný úrad mal iný názor, povolenie potvrdil.
„V našom prípade sa stratí 116 voľných parkovacích miest a pribudne dopyt na parkovanie pre obyvateľov 69 bytov. Navrhované parkovisko bude pre nás nevyužiteľné vzhľadom na povinné spoplatnenie parkovania,“ upozorňuje petičný výbor. Opakovane žiadal, aby Petržalka nariadila nedokončenú stavbu odstrániť.
Stavali načierno
Firma viackrát nerešpektovala rozhodnutia úradov. Začala stavať iné objekty, než na aké mala povolenie. Starosta Ftáčnik tvrdí, že stavebný úrad urobil všetko, čo mu zákon umožnil, aby čiernej stavbe zabránil.
Konanie o zmene stavby z obchodného centra na bytový dom stavebný úrad zastavil. Platné ostalo pôvodné povolenie. Na bývalom parkovisku však začal vznikať už tretí projekt – bytové apartmány a škôlka.
„Stavebný úrad by nemal benevolentne pripustiť neodôvodnené požiadavky investora. Stavba je v rozpore so zákonom a s verejným záujmom,“ tvrdí petičný výbor.
Najvyššia pokuta
„Dostali sme signál, že základy sú rozdielne oproti dokumentácii k obchodnému centru a garážam,“ povedal Ftáčnik. Stavbu sa podarilo zastaviť po viacerých neúspešných výzvach. „Udelili sme najvyššiu pokutu za čiernu stavbu v histórii Petržalky.“ Investor mal zaplatiť 2,5 milióna korún (takmer 83-tisíc eur). Sumu už vymáhali cez exekútora. Konateľ spoločnosti T.I.E.S. Peter Baliga povedal, že podstatnú časť pokuty už zaplatili.
Pokutu mala platiť aj firma, ktorá čierne stavebné práce robila, ale po odvolaní to krajský stavebný úrad zamietol.
Povoliť alebo odstrániť
„Jedinou možnosťou ostalo konanie o dodatočnom povolení stavby alebo jej odstránení,“ povedal Ftáčnik. Jeden proces podľa stavebného zákona môže mať dva rôzne výsledky.
Petržalka ako stavebný úrad požiadala magistrát o stanovisko, či stavba je, alebo nie je v súlade s územným plánom. Toto zhodnotenie má byť rozhodujúce.
Ftáčnik povedal, že primátor Andrej Ďurkovský si vyžiadal postoj mestskej časti. Miestna komisia územného plánu, výstavby a dopravy sa nepostavila za investora, ktorý chcel dostavať apartmány a škôlku. Nesúhlasila však ani s požiadavkou petičného výboru odstrániť stavbu a prinavrátiť ploche pôvodný účel.
Kompromis
„Výsledkom bol kompromis. Snažili sme sa odstrániť to, čo na stavbe najviac prekážalo,“ povedal Ftáčnik. Nemala by tam byť škôlka, ale viac miest pre autá a menej bytov ako v pôvodnom zámere. „Trvali sme na tom, aby stavebník vydokladoval náhradu pôvodných parkovacích miest v jeho stavbe,“ povedal Ftáčnik.
Baliga povedal, že akceptujú požiadavky mestskej časti, ktorými podmienila vydanie súhlasného stanoviska na zmenu stavby pred dokončením. Vzniknúť by malo 69 jedno- až trojizbových bytov. Na celú stavbu navrhujú 157 parkovacích miest. Z nich 88 má byť náhradou za zrušené parkovisko. „Vzhľadom na prebiehajúce konania neuvažujeme nad možnosťou, že stavebný úrad nariadi stavbu odstrániť.“ Dodal, že pozemok je od roku 1997 súkromný. „Aj v prípade, že by sa nestavalo, je málo pravdepodobné, že by okolití obyvatelia mohli naďalej parkovať na súkromnom pozemku.“
Petičníci kompromis nechcú
Obyvatelia, ktorí podpísali petíciu proti stavbe, s týmto kompromisom nesúhlasia. Odvolávajú sa na dokumentáciu mesta a bývalého starostu Petržalky Vladimíra Bajana.
Investor má podľa nej v predstihu vybudovať 90 voľne prístupných miest v okolí svojej stavby. Stavebnému úradu vyčítajú, že túto požiadavku vynechal. Poukazujú aj na neskoršie záväzné stanovisko magistrátu o tom, že ďalšia výstavba v tejto lokalite by mala negatívny dopad na súčasné obytné prostredie.
„Prieskum trhu preukázal, že v dnešnej dobe s prihliadnutím na finančnú krízu je záujem o 1-izbové a 2-izbové byty,“ povedal Baliga. „Zmena projektu spočíva vo vybudovaní takýchto malometrážnych bytov pre mladých ľudí a mladé rodiny na základe pretrvávajúceho dopytu v danej lokalite.“
Rozhodne vraj zákon
Ftáčnik povedal, že stanovisko mesta ešte nedostali. „Nie je to rozhodnutie politikov, založené na vôli, ale na zákone.“ Ak mesto potvrdí, že stavba po úpravách je v súlade s územným plánom, úrad ju dodatočne povolí. V opačnom prípade nariadi podľa Ftáčnika stavebný úrad jej odstránenie.
Fakty Betliarska
Na parkovisku Betliarska bolo 116 verejných parkovacích miest.
Koncom 90. rokov získal investor stavebné povolenie na obchodný dom a garáže. Pozemok sa stal súkromným.
Nový investor chcel stavať byty. Petíciu proti výstavbe podpísalo 294 obyvateľov.
Firma začala stavať iné objekty, než na aké mala povolenie. Pri budovaní základov sa ukázalo, že opäť zmenila projekt. Začala výstavbu bytových apartmánov a škôlky.
Petržalský stavebný úrad stavbu zastavil po viacerých neúspešných výzvach. Investor dostal pokutu takmer 83-tisíc eur.
Miestna komisia výstavby sa nepostavila za zámer investora, nesúhlasila ani s odstránením stavby. Starostovi odporučila podniknúť právne kroky na jej dokončenie podľa vydaného stavebného povolenia na obchodné centrum a garáže.
Petržalka začala konanie, ktoré môže mať podľa zákona dva výsledky - dodatočné povolenie alebo odstránenie stavby.
Rozhodujúce má byť stanovisko magistrátu, či stavba po kompromisných úpravách, ktoré žiada mestská časť, je v súlade s územným plánom.
Investor tvrdí, že podmienky na zmenu stavby pred dokončením akceptuje. Obyvatelia s kompromisom nesúhlasia.
