SME

Vojenský cintorín v Petržalke je po rokoch zrekonštruovaný

Vojenský cintorín z I. svetovej vojny v lokalite Kopčany v bratislavskej Petržalke sa podarilo po viac ako štyroch rokoch zrekonštruovať. Oficiálne bude pre verejnosť otvorený ...

BRATISLAVA. Vojenský cintorín z I. svetovej vojny v lokalite Kopčany v bratislavskej Petržalke sa podarilo po viac ako štyroch rokoch zrekonštruovať. Oficiálne bude pre verejnosť otvorený od piatka 24. apríla. Obnova posledného miesta odpočinku 331 vojakov stála okolo 614-tisíc € (18,5 mil. korún).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Treba si uvedomiť, že dlho sa s tým nič nerobilo. Bolo to v pohraničnom pásme," povedal v rozhovore pre agentúru SITA riaditeľ mestského investora pamiatkovej obnovy - Paming Jozef Hrabina. Prvé práce spojené s rekonštrukciou začal Paming v roku 2005. Išlo prevažne o dendrologický prieskum, prvé výruby a náhradnú výsadbu či vypracovanie konkrétneho projektu. Preinvestovaných bolo približne 33 194 €. V ďalších rokoch boli kompletne obnovené hrobové miesta a základy márnice v južnej časti cintorína, pribudli nové chodníky a nový plot.

SkryťVypnúť reklamu

Vojenský cintorín vznikol počas I. svetovej vojny ako doplnok vojenského lazaretu, kde ležali zväčša ťažko ranení vojaci Rakúsko-Uhorskej monarchie, ale aj iní vojaci bojujúcich strán. "Od roku 1916 tu boli pochovávaní vojaci, ktorí zomreli v Posádkovej nemocnici Bratislava alebo Divíznej nemocnici. Čiže neboli to vojaci, ktorí by zomreli na bojisku," uviedol Hrabina. Vojenský cintorín bol podľa dostupných materiálov dokončený pravdepodobne okolo roku 1922, v správe ho malo Posádkové veliteľstvo Bratislava. Na cintoríne je v samostatných hroboch pochovaných 331 vojakov, z toho okolo 100 sa nepodarilo identifikovať.

Pochovaní vojaci boli deviatich rôznych národností, v šiestich prípadoch sa však národnosť nepodarilo identifikovať. Najviac vojakov - 122 - bolo česko-slovenskej národnosti. Ležia tu však aj Maďari, Juhoslovania, Rumuni, Rakúšania, Rusi, Taliani, Poliaci a Nemci.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa Hrabinu by mal byť vojenský cintorín prístupný verejnosti sezónne, pravdepodobne od apríla do Pamiatky zosnulých. Počas pracovných dní by mal byť otvorený od 14:00 do 21:00, cez víkend už od 10:00.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  2. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  3. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva?
  4. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  5. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  6. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  7. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  8. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  1. Chcete dokonalé zuby? Čo vám reklamy nepovedia
  2. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  3. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  4. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva?
  5. Štartuje prvý ročník Fjällräven Campfire Česko a Slovensko
  6. Katarína Brychtová: Každý nový začiatok je dobrý
  7. Šaca - centrum robotickej chirurgie na východe Slovenska
  8. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 59 592
  2. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 20 114
  3. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 9 687
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 443
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 7 853
  6. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 5 157
  7. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 4 936
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni 4 150
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  3. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  4. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  5. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  6. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  7. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  8. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 92 311
  2. Rado Surovka: Raši dostal padáka 80 061
  3. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 498
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 819
  5. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 15 233
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné 11 867
  7. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 10 212
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 749
  1. INESS: Ekonomika Ruska a tri vojnové roky
  2. Věra Tepličková: Býky za vlasť padajú, gule nám tu chýbajú
  3. Radko Mačuha: Slavín nieje Slovenská socha Slobody.
  4. Tupou Ceruzou: Businessman
  5. Marcel Rebro: Rusi bombardujú energetickú infraštruktúru, Slováci elektrifikujú ukrajinské zákopy
  6. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  7. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  8. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
SkryťZatvoriť reklamu