Ružinovskí poslanci odsúhlasili štúdiu pre Vlčie hrdlo

BRATISLAVA. Poslanci bratislavského Ružinova odsúhlasili na dnešnom zasadaní zastupiteľstva súborné stanoviská k urbanistickej štúdii pre lokalitu Vlčie hrdlo. Ide o priestor vymedzený vodným tokom Malý Dunaj, západným a južným okrajom areálu Slovnaft a Dunajom.

Štúdia overuje využitie a organizáciu územia a rieši návrh nového prístavu v dvoch variantoch. Prvý variant navrhuje jeden bazén a plochy pre distribúciu a skladovanie, pričom je úspornejší k územiu, tiež rešpektuje existujúce cyklotrasy po hrádzi Dunaja. Druhý variant navrhuje dva bazény a územne a priestorovo rozsiahlejšie územie pre lokalizáciu distribučno-logistických funkcií. Štúdia rieši aj využitie zóny Zimného prístavu pre mestské funkcie v rámci rozvoja centrálnych polôh mesta, ako aj vytvorenia kapacitných podmienok pre nárast výkonov prístavu. Poslanci zároveň uložili prednostke ružinovského úradu Alene Kaňkovej, aby do júna 2009 zabezpečila vypracovanie výsledného variantu urbanistickej štúdie, jeho verejné prezentovanie v komisiách ako aj zverejnenie na úradnej tabuli mestskej časti. Následne by sa ňou mali zaoberať aj poslanci Ružinova.

Podľa ružinovského architekta Andreja Pappa prezentovala štúdia to, že na danom území je možné prístavy rozvinúť. „To však neznamená, že to tam bude, koncepčných prác bude ešte veľa. Aj Ružinov si chce dať urobiť štúdie, aby sme mali jednoznačný názor, nielen pokiaľ ide o prístavy, ale celé územie medzi diaľnicou a Slovnaftom,“ uviedol pre agentúru SITA Papp. Nachádzajú sa tu podľa neho polia, ktoré postupne vykupujú investori a prichádzajú na miestny úrad s návrhom drobných investičných zámerov. „My sa im nevieme vyjadriť, lebo na toto územie nemáme koncepciu. Koncepcia však nie je ani v územnom pláne hlavného mesta,“ konštatoval Papp.

Podľa Pappa však nejde len o vybudovanie jedného či dvoch bazénov, treba k nim urobiť aj plochy pre žeriavy, minimálne štyri koľaje pre vlaky, kde sa priamo nakladá tovar z lode. „Treba urobiť aj zriaďovacie nádražie pre vagóny s veľkotonážnym materiálom, tiež ústrednú nákladnú stanicu, sklady či prekládky. Samotné logistické zázemie je väčšie ako bazén,“ spresnil. V prvom variante sa podľa Papa pokúsili riešitelia nezasahovať do pozemkov investorov, čo sa im však nie celkom podarilo. „V severnej časti trochu zasahujú do jeho pozemkov, je to minimálny záber. V druhom variante zaberajú skoro polovicu jeho územia. Aj preto je priechodnejší práve prvý variant,“ povedal. Výstavba bazéna by podľa architekta stála približne štyri miliardy korún, financoval by ich súkromný investor. „Návratnosť určite bude. Prekládka tovaru je atraktívna vec. A kým Bratislava nezmodernizuje svoje prístavy, ostatné štáty budú prekladať tovar u Rakúšanov, Maďarov a ďalších, kde majú dobré prístavy,“ doplnil Papp.

Podľa materiálu zachováva štúdia v oboch variantoch akvatórium Zimného prístavu pre rozvoj osobného prístavu a rozšírenie ochrannej funkcie prístavu pre osobné lode, prístav Pálenisko zachováva ako fungujúcu zložku bratislavského prístavu. Z hľadiska dopravného napojenia oba varianty riešia väzby na železnicu, na diaľnicu predĺžením Bajkalskej ulice. Štúdia tiež navrhuje protipovodňovú ochranu územia. Územie riešenej lokality je pritom súčasťou chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov a územne a priestorovo nadväzuje na chránené územie Dunajské luhy.