Mám ešte v živej pamäti, ako prezident Gašparovič pred dvomi mesiacmi povedal, že slovenskí novinári „za 30 strieborných napíšu hocičo". Ja si zas myslím, že naši politici „za 30 strieborných urobia hocičo".
Je po Veľkej noci a ako s ňou len tematicky ladí všetko dianie okolo PKO! Priateľka sa ma po brífingu s primátorom s nevinným a nechápavým výrazom v očiach spýtala, ako sa mu môžu stať také omyly, veď primátor aj investori majú predsa okolo seba toľko múdrych právnikov.
Nuž, práve preto. Múdrych, všetkými masťami mazaných, čiže mastných. Tí investorskí napísali scenár v medziach zákona, v ktorom hrá od začiatku primátor hlavnú rolu a ľudia ako moja priateľka mu za výkon tlieskajú. Dokonca aj aktivisti na chvíľu naleteli, že ide o niečo a nielen o pilátske umývanie si rúk na verejnosti, o spôsob, ako zostať miestodržiteľom aj ďalšie volebné obdobie. Gestá a reči mali zakryť skutočnosť, kto odpredal pozemky pod PKO a kto vybavil búracie povolenie. A kto vymastil pekáč.
Už dvetisíc rokov zostáva 30 strieborných univerzálnym judášskym platidlom. Len prepočet sa mení, momentálne myslím, že tak od milióna eur vyššie. Podľa toho, ako vysoko za kým treba ísť.
Milí spoluobčania, zvolili sme si Gašparoviča, a tak máme aj Štefanova. Zvolíme si Ďurkovského, a tak budeme mať aj J & T. Alebo J & T budeme mať večne?
