Predaj pozemkov pred štyrmi rokmi odsúhlasila väčšina poslancov. Dnes viacerí z nich tvrdia, že situácia sa zmenila.Kompletný zoznam poslancov hlasujúcich za, proti a tých, ktorí sa zdržali, čítajte tu.
STARÉ MESTO. Udalosti okolo PKO počas tohto týždňa vyvolali vo verejnosti pocit, že ide o ukážku moci developerov a dvojtvárnosti mesta.
Investor roky čakal, a potom začal z hodiny na hodinu s búraním budov na nábreží, hoci sa s mestom dohodol, že počká. Mesto na čele s primátorom búranie rázne odmietlo, aj keď pred štyrmi rokmi s predajom súhlasilo a búraniu vydláždilo cestu vybavením povolenia. Hrozba búrania ustala, keď bolo jasné, že mesto vybaví developerovi predĺženie povolenia.
Poslanci: Sľúbilo sa iné
Dnes viacerí z tých, čo hlasovali pred štyrmi rokmi za predaj PKO, vidia situáciu inak.
„Bolo mi jasné, že hlasujem za zbúranie PKO. Ale bolo jasne povedané, že sa bude búrať, až keď sa postaví niečo nové, čo nahradí PKO,“ hovorí dnes Martin Berta (KDH), mestský poslanec, jeden z vtedajších 34, ktorí hlasovali za predaj pozemkov Henbury Developmentu. Poslanci SDKÚ boli zväčša proti alebo sa zdržali, KDH a DS boli za.
Osud PKO trápi aj muzikantov. Čítajte
„Vtedy sa hovorilo aj o tom, ako bude vyzerať celé nábrežie. Dnes mám iný názor, lebo vidím, čo sa na nábreží postavilo. Myslím, že to nie je v súlade s pôvodne prezentovaným zámerom.“ Teraz si Berta myslí, že by PKO malo ostať zachované. Dôvodom zmeny názoru je aj finančná situácia. „Pred mestom stoja teraz viaceré veľké investičné akcie, ktoré musí plniť – štadión, most, a nemyslím si, že by zvládlo ešte aj nejaké iné,“ hovorí.
Aj Snopko zmenil názor
Medzi tými, čo v roku 2005 podporili predaj PKO, bol aj Ladislav Snopko, vtedy poslanec, kedysi organizátor viacerých akcií v PKO ešte za socializmu.
„Vtedy mal tento predaj riešiť absenciu koncertnej haly typu PKO v Bratislave. Všetko je ináč a nič sa ďalej nedialo. Kto je bez viny, nech hodí kameňom. V tejto kauze nie je nik bez viny, vrátane mňa, mesta a ochranárov,“ povedal dnes.
Dodáva že v súčasnosti stojíme pred zmrzačenou budovou PKO a pre neho staré PKO „s úžasnými interiérmi, neopakovateľným geniom loci, miestom koncertov, zjazdov komunistickej strany či mečiarovských mítingov a stužkových“ zaniklo so zlou rekonštrukciou Estrádnej haly. „Nik vtedy neprotestoval, hoci v skutočnosti išlo o zničenie interiéru.“
Čo bude ďalej
Bagre sa v stredu zastavili po tom, čo mesto vyhovelo požiadavke investora a požiadalo o predĺženie povolenia búrať. To malo platnosť len do nedele.
Starosta Starého Mesta Andrej Petrek povolenie podpísal približne za 24 hodín od jeho podania, čo miestny úrad nepokladá ze neštandardné. Podľa agentúry SITA povedala hovorkyňa úradu Alena Kopřivová, že ide o zrýchlené konanie.
Nové povolenie bude platiť viac ako dva roky do 31. 12. 2011. Dovtedy sa má rozhodnúť, čo s budovami bude.
Koncerty môžu pokračovať
Hovorkyňa investora Henbury Development Soňa Potheová dnes povedala, že Estrádna hala, ktorú načali bagre, bola predpoludním už v prevádzkyschopnom stave. Dnes večer sa tu má konať koncert Collegium Musicum, dva dni predtým ale ťažké mechanizmy vybúrali okná a dvere do sály.
„Je to upravené tak, aby sa koncert mohol konať. Hala je funkčná. Nikdy sme netvrdili, že to dáme do pôvodného stavu,“ povedala Potheová. Škodu uhradilo Henbury na vlastné náklady. Vyčíslené to ešte dnes nebolo, ale vraj nešlo o veľkú čiastku.
Kto hlasoval za
dnes bývalý starosta Starého Mesta Peter Čiernik (KDH)
súčasný starosta Starého Mesta Andrej Petrek (vtedy DS)
dnešní poslanci Viera Kimerlingová, Martin Berta, Pavol Baxa (všetci KDH), Dušan Hruška (vtedy v klube KDH)
Ľudmila Lacková (vtedy SNS), bývalá starostka Vrakune
Anna Dyttertová (KDH), dnešná námestníčka primátora
Slávny začiatok kultúry za tunelom
Na ľavom brehu Dunaja stojí Park kultúry už viac než pol storočia. Slávnostne ho otvorili v roku 1955 v podvečer Sviatku práce. Pôvodne to boli administratívne budovy pre Dunajské veľtrhy, postavené v rokoch 1943 až 1948. Projekt architektonickej trojice – Pavol Andrik, Kamil A. Gross, Ján Štefanec – sa postupne premenil na známe PKO.
Myšlienka, a vtedy aj spoločenská potreba vybudovať park ušľachtilej ľudovej zábavy vznikla krátko po roku 1948. So samotnou výstavbou a premenou celého nábrežia sa začalo v marci v roku 1954.
Budovatelia z Kórey
Do konca roku 1954 na ňom pracovalo viac než 35-tisíc dobrovoľných i menej dobrovoľných brigádnikov, pričom nechýbali ani študenti z Kórey. Každý z nich bol za stošesťdesiathodinovú prácu odmenený Zlatým odznakom budovateľa Parku kultúry a oddychu. Jeho nositeľ mal na istý čas zabezpečený vstup do PKO zadarmo. Výstavba športovej, vstupnej, Estrádnej a Spoločenskej haly pokračovala etapovite až do roku 1959.
PKO prvý raz otvorili v apríli 1955 podvečerným programom, ktorý bol osobitne určený všetkým brigádnikom. Už počas prvého roku fungovania tu bolo zorganizovaných viac než tristo podujatí.
Veľtržné mesto
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa mala Bratislava premeniť na veľtržné mesto. Výstavy a veľtrhy sa v PKO organizovali v spolupráci s Podnikom zahraničného obchodu Incheba, ktorý využíval tunajšie pavilóny. Tie zanikli po presťahovaní Incheby na opačnú stranu Dunaja.
Krátko po otvorení priestorov sa tu rozbehla tiež chýrna Tanečná škola PKO, organizujúca venčeky, tanečné pre stredoškolákov. V priestoroch v tejto podobe pôsobila až do roku 2004. Tunajší parket je najväčším na Slovensku a údajne aj v strednej Európe.
K športovému oddeleniu PKO patril kedysi aj povestný lunapark pri Dunaji. Letná scéna, známa ako Ružová záhrada s minigolfom a soškami dejateľov, fungovala na mieste dnešnej výstavby River Parku.
Lucia Tkáčiková
Výstavba Parku kultúry a oddychu trvala etapovite až do roku 1959. Slávnostne ho otvorili už v roku 1955.
FOTO – ARCHÍV PKO
Autor: Dorota Kraková
