BRATISLAVA. Fontány v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto dnes oficiálne spustia do prevádzky. TASR o tom informovala Mária Račková z oddelenia marketingu a cestovného ruchu bratislavského magistrátu.
Ide o Rolandovu fontánu na Hlavnom námestí, Ganymedovu na Hviezdoslavovom námestí, Ženu s krčahom na Františkánskom námestí, fontánu Lev s erbom na Námestí SNP, Dievča so srnkou na Hviezdoslavovom námestí a Kačaciu fontánu na Šafárikovom námestí. Mestská organizácia Paming po odstránení porúch na elektrických inštaláciách, ako aj úprave vzhľadu dna fontán bude spúšťať postupne všetky ostatné fontány.
Paming spravuje celkovo 54 fontán, pitných fontánok a studní. V roku 2009 bude z tohto počtu v prevádzke 36 fontán a šesť pitných fontánok. Štyri fontány a tri pitné fontánky vyžadujú rekonštrukciu, napríklad Družba na Námestí Slobody alebo Uránový kameň na Uránovej ulici. V Bratislave je asi 130 fontán vrátane tých, ktoré spravujú mestské časti alebo súkromní vlastníci.
Najstaršou fontánou v Bratislave je Rolandova fontána na Hlavnom námestí. Dal ju v roku 1572 postaviť cisár Maximilián II., keď po jeho korunovácii v roku 1563 vypukol v meste požiar. Fontána predstavuje sochu rytiera Rolanda, ochrancu mestských práv. Toto vysvetlenie však údajne pochádza až z 19. storočia a socha na vrchole stĺpa predstavuje cisára Maximiliána.
Nádvorie Primaciálneho paláca krášli Fontána sv. Juraja. Pôvodne sa nachádzala v záhrade Letného arcibiskupského paláca (v súčasnosti v ňom sídli Úrad vlády SR). Presťahovali ju až začiatkom 20. storočia. Súsošie z polovice 17. storočia znázorňuje rytiera Juraja ako zabíja trojhlavého draka.
Neodmysliteľnou súčasťou priestoru pred budovou Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí je Ganymedova fontána z roku 1888. V čase svojho vzniku to bola jediná okrasná fontána, ostatné slúžili ako zdroj pitnej či úžitkovej vody. Kamenná fontána s bronzovými plastikami zvierat a ľudí je stvárnením príbehu o chlapcovi Ganymedovi, ktorého najvyšší grécky boh Zeus unáša v podobe orla na Olymp.
Kačacia fontána na Šafárikovom námestí autora Roberta Kühmayera je oproti spomínaným fontánam relatívne mladá. Je z roku 1914. Predstavuje výjav z jednej z bratislavských povestí - povesti o chlapcoch, priateľoch dunajského vodníka Zeleniaka, ktorí na brehu rieky naháňali kačice. Najmenšou okrasnou fontánou v Bratislave je fontána Dievča so srnkou na Hviezdoslavovom námestí. Ide o ďalšiu fontánu pochádzajúcu z 20. storočia - dielo realizovali v rokoch 1938 - 1942 Alojz Rigele a Robert Kühmayer.
