Vykričaná štvrť Dobroslava Chrobáka
Dobroslav Chrobák, ročník 1907, rodák z liptovských Hýb, prišiel do Bratislavy v roku 1921 študovať na strednú priemyselnú školu. Jeho prvé stretnutie s mestom, a iste i s jeho nástrahami, sa mohlo udiať v rovnakom čase ako u budúceho českého básnika Josefa Rybáka, ktorému stretnutie s Vydricou, s tou „špinou a ufúľanou úbohosťou polosveta" spôsobilo náhly citový otras.
Keď sa začítame do šiestej kapitoly Chrobákovho Kamaráta Jašeka, môžeme konštatovať, že rovnako, ba ešte negatívnejšie musel vnímať „vykričanú štvrť" (v novele viackrát používa toto pomenovanie Vydrice) i stredoškolák Dobroslav Chrobák.
Po skončení strednej školy odišiel v roku 1926 do Prahy študovať techniku a do Bratislavy sa, už natrvalo, vrátil v roku 1934 ako strojný a elektrotechnický inžinier a začal pracovať v bratislavskom rozhlase - Rádiojournále.
Jeho kniha noviel Kamarát Jašek vyšla v roku 1937 a v súvislosti s témou hriešnej Vydrice nás zaujíma práve titulná poviedka tejto knihy.
V príbehu Chrobák hovorí o Bratislave vždy len ako o Prešporku a vníma len jeho odvrátenú tvár. „Koľko je tu všade krivých uličiek, strmých schodov, koľko tmavých kútov a záludných priechodov v starých a škamravých domoch. Cez deň zdá sa to všetko náramne nevinné a celkom prítulné. Ale v noci začne sa to tu hýbať a hemžiť podivnými, váhavými tôňami.
Vynorujú sa nečakane dva kroky pred tebou z temných dier a lezú ti oproti ako veľké, lenivé a hladné vši. Za každým rohom číha na teba v slizkej tme čosi odporného, záškodného, plazivého." Z týchto opisov „temných dier" cítime priam bytostný odpor autora k mestu.
Pokračovanie nabudúce
