V obľúbenom zábavno-hudobnom programe Ktosi je za dverami čakali v zákulisí na Lasicu so Satinským pozvaní hostia. Na inej, o niečo menej zábavnej scéne dúbravského zastupiteľstva čakali za dverami poslanci. Čakali, kým ostatní bez nich neodsúhlasia umiestnenie pamätnej dosky socialistickému prezidentovi Gustávovi Husákovi.
Po jej schválení si nad rozhodnutím len umývali ruky. Tematicky. Veľkonočne. Tvrdili, že sú proti.
Poslankyňa Marta Čarnogurská z KDH chcela vraj svojou neúčasťou demokraticky rešpektovať návrh na osadzovanie, hoci sa s ním nestotožňovala. No namiesto toho, aby sa k nemu demokraticky vyjadrila, čiže hlasovala, ostala za dverami.
Jej stranícka kolegyňa Jana Pifflová-Španková, podobne schovaná za dverami, potom verejne hovorila, že diktátor si tabuľu nezaslúži. No práve svojím pobytom mimo miestnosti sa pripojila k jej schváleniu.
Státím za dverami si asi poslanci nechávali otvorené zadné vrátka. Veď čo ak... Neboli totiž za ani proti. Jednoducho neboli.
Voľby však budú a poslanci isto dúfajú, že za dverami volebných miestností neostaneme stáť my voliči.
