Vydrica Lea Kohúta
K Vydrici sa vracia v memoároch aj v súvislosti s príslušníkmi Červenej armády, ktorí oslobodili Bratislavu.
A hoci Leo Kohút pociťoval k nim vďačnosť za oslobodenie z fašistickej poroby, priznáva, že „vojsko, ktoré oslobodilo Bratislavu, bolo demoralizované a to najmä dlhotrvajúcim bojom o Budapešť, kde sa bojovalo muž proti mužovi o každý dom a každú ulicu".
A jeden z takýchto bojovníkov „sa dobre potrundžený dovalil k našim kuchynským dverám a z vrecka špinavej uniformy vylovil za hrsť zlatých a strieborných šperkov (ktovie, komu ich vzal) s tým, že mi ich dá, ak ho zavediem k prostitútkam.
Šperky som mu strčil nazad do nohavíc a na ústrižok novinového papiera som mu napísal názov štvrte, do ktorej som sa odvážil vkročiť spolu s kamarátom iba raz v živote a to v ranej puberte pred oslavami Ševuot (Sviatok týždňov, naše Turíce). Šlo o Šťukovú ulicu na Vydrici.
Pravda, či sa tam dostal a ako pochodil, neviem, lebo najstaršie remeslo sveta ako nerestný prežitok kapitalizmu hneď v rámci prvých nariadení roku 1945 zrušili."
V tejto druhej zmienke o hriešnej Vydrici Kohút hovorí už len o jednom chlapčenskom výlete do tejto lokality - a pokiaľ ide o zrušenie najstaršieho remesla u nás, to sa, ako si neskôr podrobne zdokumentujeme, udialo až po februári 1948.
Kohútove memoáre sa dotýkajú i Vydrice historickej a to v súvislosti s osudom starých židovských cintorínov po vyhlásení slovenskej autonómie v októbri 1938 a najmä po vzniku slovenského štátu v marci 1939.
Píše: „Bratislavské židovské cintoríny na konci vydrickej štvrte, ako miestni vraveli - Vödritz, boli zvlášť ohrozené. Tu rástlo podhubie Karmasinovej nacistickej Karpatendeutsche Partei, tunajší podhradský lumpenproletariát sa dal ľahko zlákať führerovými sľubmi.
Pri každej príležitosti tu až do nepríčetnosti revali: „Lieber Führer, mach uns frei von der Tschechoslowakei! (Milý vodca, vysloboď nás z Československa!)
Z Vydrice pochodovali prvé nemecké úderky a spolu s členmi Hlinkovej gardy prepadávali Židov, rabovali ich obchody a pomaľovávali ulice stürmerovskými heslami".
Táto krátka pasáž z Kohutových pamätí ukazuje aj na národnostné zloženie obyvateľov Vydrice a stále narastajúci počet jej lumpenproletárov.
Pokračovanie nabudúce
