Parčík Belopotockého už neexistuje. Všetky stromy, ktoré v ňom mohli vyťať, už vyťali. Stalo sa to po pätnástich rokoch od prvého kladného stanoviska mesta k výstavbe, proti ktorej okamžite začali bojovať ľudia z okolia.
To môže znamenať jediné. Developer definitívne stratil trpezlivosť. Kúpil si pekný pozemok v centre, a doteraz na ňom nemohol stavať.
Príbeh bývalého parčíka Belopotockého odhalil viaceré trpké skutočnosti. Na jednej strane neschopnosť tých, ktorých sme si zvolili, ustrážiť príjemnú Bratislavu pre všetkých.
Samospráva jednoducho nebola schopná zariadiť, aby bol spokojný vlastník, obyvatelia aj mestská kasa.
Na druhej strane sa ukázala krátkozrakosť developerov, ktorí chcú len zarobiť a neváhajú si pohnevať susedov, o chýbajúcej veľkorysosti ani nehovoriac.
V situáciách ako táto mi príde na um pokrik fanúšikov Slovana na súperov-sedlákov: Vitajte v meste!
Len rozmýšľam, či náhodou nevyzeráme ako sedláci my. Veď parky k mestám patria, a nielen tie veľké ako Luxemburská záhrada, Hyde Park, Central Park (a Sad Janka Kráľa).
